Je mi jasné, že do pár dní zomriem. Snáď aspoň moje telo zostane vcelku. Zúfalosť obyvateľov obliehaného Mariupoľu na juhu Ukrajiny zachytila jedna z tamojších žien v liste, ktorý zverejnila aj ukrajinská ambasáda v Prahe.

Nadija Suchorukovová žiada, aby sa o terore zo strany ruskej armády hovorilo. Sama už však veľkú nádej nemá. Život v pivniciach vraj vyhasína ako sviečka.

​„V prestávkach medzi bombardovaním vychádzam na ulici. Musím vyvenčiť psa, ktorý neustále kňučí, trasie sa a schováva sa mi pod nohami. Stále sa mi chce spať. Dvor, obklopený mnohoposchodovými domami, je tichý a bez života. Už sa nebojím pozerať okolo seba,“ píše Nadija Suchorukovová.

Je to jeden z jej príspevkov na Facebooku, kam píše svoje pocity a postrehy zo života v ťažko skúšanom meste. Zverejnila ho v sob...