Kráľ Juan Carlos sa považuje za otca demokracie v Španielsku. Aj keď na trón nastúpil vďaka fašistickému diktátorovi Francovi, jeho cieľom bolo premeniť diktatúru na demokraciu, čo sa mu nakoniec podarilo. Vyslúžil si tým u Španielov nielen veľký rešpekt, ale aj obľubu. Podľa štatistík ho aj dnes podporujú štyria z piatich obyvateľov krajiny.
Juan Carlos však už nejaký čas nie je "kráľom všetkých Španielov". Spoločnosť sa rozdelila na dve skupiny -- obdivovateľov a neprajníkov. Tŕňom v oku neprajníkov je "nedotknuteľnosť" kráľa. Podľa španielskej ústavy nie je monarcha ústavne zodpovedný a jeho osoba je nedotknuteľná. Inak povedané, nemôže byť súdený. Trestný zákon zase hovorí, že každá urážka kráľa či jeho rodiny sa trestá väzením od pol roka do dvoch rokov.
Účinnosť zákona si vyskúšali na vlastnej koži už mnohí novinári, karikaturisti či politici, ktorých za vyjadrenia na adresu kráľa poslali za mreže. Kráľa ochraňujú aj samotní novinári tzv. tichým paktom. Práve kvôli nemu sa o španielskom kráľovi možno viac dočítať v zahraničných než španielskych médiách. Najnovšie vyvolala rozruch poľovnícka vášeň kráľa, ktorý sa dostal pod paľbu kritiky za zabitie chránených zvierat v Rumunsku a Poľsku.
Centrom pozornosti je aj majetok Juana Carlosa, ktorý časopis Forbes odhadol v roku 2003 na 1,7 miliardy eur. Stačilo mu to na šieste miesto v rebríčku najbohatších európskych kráľov a zaradilo ho medzi 130 najmajetnejších ľudí tejto planéty. Kráľovský dvor pritom nemá povinnosť informovať o svojich majetkových pomeroch. Mnohé tajomstvá španielskeho kráľovstva sú zamknuté a úzkostlivo strážené v 13. komnate, ktorá je prísne strážená a len máločo sa z nej dostane von. To, že je čo skrývať, potvrdzujú aj slová Alfreda Grimaldosa, autora knihy Tieň Franca počas zmeny režimu: "Ak by médiá informovali počas jedného predĺženého víkendu o činnosti kráľa, s príchodom pondelka by zanikla monarchia..."
Katarína Bratková, spolupracovníčka HN