Ruské invázie na Ukrajinu zvýšili pravdepodobnosť, že Fínsko a Švédsko podajú žiadosť o vstup do Severoatlantickej aliancie. Kým Helsinki sa k NATO približujú s istou radosťou, Štokholm je vo vzťahu k západnej vojenskej aliancii zdráhavejší, píše denník Financial Times.
Neutrálne duo s odlišnými motívmi
Fínski politici už v decembri začali diskusiu o tom, ako posilniť bezpečnostnú situáciu krajiny v reakcii na vojenské hrozby a následný nevyprovokovaný útok Ruska na susednú Ukrajinu, ktorá nie je členom NATO. Výsledkom tejto diskusie zrejme bude, že fínsky parlament v najbližšom čase drvivou väčšinou žiadosť o vstup do Severoatlantickej aliancie podporí.
Naproti tomu švédska stredoľavá vláda, ktorá je ohľadom možného členstva krajiny v NATO sama hlboko rozdelená, podľa všetkého dúfala, že sa otázke vstupu do aliancie vyhne. Záležitosť začala brať vážne až v posledných týždňoch, keď Fínsko naznačilo, že sa k NATO zrejme pripojí bez ohľadu na postoj Švédska.
Rozdielny prístup oboch krajín je podľa expertov ovplyvnený odlišnými dôvodmi, ktoré viedli Fínsko a Švédsko k tomu, že doteraz zostávali stranou NATO a udržiavali si neutralitu.
Pre Fínov bola neutralita spôsobom, ako v čase studenej vojny zvládať susedstvo so Sovietskym zväzom, s ktorým Fínsko zdieľa 1 340 kilometrov dlhú hranicu. Pre Švédov, ktorí neboli po viac ako 200 rokov zatiahnutí do žiadneho ozbrojeného konfliktu, je neutralita dlhodobo súčasťou ich DNA.
"Vo Švédsku je to otázka identity. Vzhľadom na dvestoročnú históriu neutrality je to pre obyvateľov prirodzená vec. Fínsko sa naopak v dejinách opakovane ocitovalo v dramatickej situácii," uviedla Gunilla Herolfová zo švédskeho ústavu medzinárodných vzťahov.
"Fíni sú pragmatickí. Pre Švédov je to viac otázka ideológie," poznamenal bývalý veliteľ fínskych ozbrojených síl Jarmo Lindberg.
Keď je nebezpečenstvo za rohom
Úlohu zohráva aj geografická poloha. Vzhľadom na dlhú hranicu s Ruskom si Fínsko bezpečnostnú hrozbu zo strany Moskvy bezprostredne uvedomuje. Švédsko naopak s Ruskom nehraničí vôbec, ako nárazníková zóna pre nich historicky fungovalo práve Fínsko. Ako sa v Helsinkách žartom hovorí, Švédsko po stáročia vo vojnách bojovalo do posledného Fína.
Fínsky parlament minulú stredu začal diskusiu o potenciálnom členstve krajiny v NATO a vo Fínsku teraz prevláda pocit, že vzhľadom na agresivitu a nepredvídateľnosť Ruska môže bezpečnosť zabezpečiť len článok Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane.
Vo Švédsku sa diskusia točí predovšetkým okolo vládnucej sociálnodemokratickej strany. Štyri stredopravé strany sa v uplynulých piatich rokoch vyjadrovali v prospech členstva v NATO a tiež nacionalistickí Švédski demokrati uviedli, že členstvo podporia, ak sa k aliancii pripojí Fínsko.
Vo švédskom parlamente tak majú stúpenci členstva v NATO väčšinu. Predstava, že švédsko by vstúpilo do Severoatlantickej aliancie bez podpory sociálnych demokratov, ktorí za posledné storočie vo Švédsku vyhrali každé parlamentné voľby, je však v podstate nemysliteľná.
"Je to súčasťou identity sociálnych demokratov – dáva nám to zvláštne postavenie v medzinárodnej politike, čo sa týka vyjednávaní, mierových rozhovorov a kontroly zbrojenia. To je hlavný dôvod, prečo teraz postupujeme tak pomaly," vyhlásila Anna Wieslanderová zo severoeurópskej sekcie výskumného ústavu Atlantická rada.
Sociálni demokrati naposledy v novembri potvrdili, že sú proti vstupu do NATO, a teraz diskutujú o tom, či by mali tento postoj zmeniť. Rozhodnutie sa očakáva na budúci mesiac, keď bude tiež zverejnená urýchlene spísaná vládna správa o bezpečnostnej politike.
Ortieľ padne už v polovici roka
Hlavný sociálnodemokratický denník Aftonbladet minulý týždeň vyjadril svoju "váhavú" podporu členstvu. Najnovšie prieskumy verejnej mienky ukazujú, že 58 percent Švédov je v súčasnosti za vstup do Severoatlantickej aliancie a 21 percent sa stavia proti.
Väčšina pozorovateľov v Štokholme očakáva, že Švédsko podá žiadosť o členstvo spoločne s Fínskom či v tesnom závese za ním. Stať by sa tak malo pred júnovým summitom NATO v Madride, aj keď bez valného nadšenia.
"Žiadne nadšenie to nevzbudzuje. Ľuďom pripadá, že to ide veľmi rýchlo. Ale taká je bezpečnostná situácia," konštatuje Herolfová.