Mojím cieľom je doviesť krajinu do Európskej únie

Vyštudovaný historik, predseda vlády Vladimír Špidla tvrdí, že krajina bola na tom dobre vždy, keď sa integrovala vo veľkom európskom celku.

Naopak, pokiaľ bola v izolácii, viedlo to k úpadku.

Má vaše nasadenie, s ktorým idete na každé rokovanie o Európskej únii, zvláštnu motiváciu?

- Mojím cieľom je naozaj doviesť Českú republiku do EÚ. Európska integrácia je v politike skutočne novým civilizačným projektom, je to originálny prínos nášho kontinentu. A mne mimoriadne vyhovuje, že sa Európania rozhodli prekonať obmedzené národné nacionalizmy a konflikty tým, že sa sebe navzájom otvoria.

Pre Českú republiku boli vždy najlepšie tie obdobia, keď sme boli integrovaní do nejakého rozumného celku. Keď sme sami boli silní, teda keď sme v trinástom storočí mali striebro, integrovali sme strednú Európu a náš panovník bol kráľom uhorským a poľským. V druhej zlatej dobe sme vlastne tiež boli v akejsi európskej únii - prostredníctvom Luxemburgovcov sme boli previazaní na jadro európskeho kontinentu, na Francúzsko, Belgicko, Luxembursko a podobne. To boli naše najlepšie obdobia.

Nie sú tieto príklady z príliš ďalekej histórie?

- Kedykoľvek sme sa dostali do izolácie, tak vždy nasledoval dlhodobý úpadok a problém. Prvýkrát sme sa dostali do izolácie v roku 1618 a nasledovalo tristoročné obdobie poroby. Čo prišlo po roku 1938, je tiež jasné. Jednoducho potrebujeme, aby medzi nami neboli ani politické, ani iné hranice. Aby sme mohli študovať na akýchkoľvek univerzitách, či už v Bologni alebo na parížskej Sorbonne. Byť v osamelej polohe medzi Európskou úniou a Ukrajinou, to by som naozaj nechcel.

Skutočne ste presvedčený, že vstup Česka do EÚ významne zlepší život ľudí v krajne?

- Samozrejme. Keby ste sa dívali z družice, tak nikde nenájdete také veľké územie, kde žije toľko ľudí v takých kvalitných životných podmienkach. Proste kvalita života v EÚ je zreteľne vysoká.

Dokáže to však vláda vysvetliť verejnosti?

- Pozrite sa, všetci, ktorí vstúpili do únie, si pomohli. Pomohlo si Írsko, ktoré predstihlo v bohatstve Veľkú Britániu, po prvýkrát po tisíc rokoch vystúpilo z jej tieňa. Pomohlo si Portugalsko. Kto ho teraz vidí a videl pred tridsiatimi rokmi, musí uznať, že poskočilo o celé storočie. A v žiadnom štáte, ktorý do EÚ vstúpil, nevznikol ani náznak nejakého hnutia, ktoré by chcelo z Európy vystúpiť.

Ale tieto štáty vstupovali do únie v úplne inej situácii. Do európskej pokladnice platili menej a peňazí z európskych fondov dostávali viac...

- Nebola to iná situácia, pretože Európska únie nie je predsa založená na vyplácaní peňazí. Je to o tom, že malým, ale zdatným krajinám, je otvorený celý svet. Veď si len vezmite - náš priemysel, naši výrobcovia a naši obchodníci budú schopní pôsobiť na trhu s približne pol miliardou obyvateľov. To je príležitosť, ktorá je enormná.

Česko však zaostáva nielen za vyspelými krajinami európskej pätnástky, ale aj za štátmi, ako je Portugalsko. Kedy sa dostaneme aspoň na ich priemer?

- Všetkým slabším krajinám sa to podarilo tak v priebehu 25 rokov. Keď vstupovalo Španielsko, tak nebolo bohatšie než sme my. Nie je pravda, že únia bola pred 20 rokmi bohatšia ako teraz. Faktom však je, že teraz ide o najväčšie rozšírenie, to znamená, že štatisticky priemer klesne. To je pravda, pretože nie my, ale ostatní sú dosť chudobní.

Čo poviete ľuďom pred referendom - čo im skutočne únia prinesie v priebehu dvoch alebo troch nasledujúcich rokov?

- Poviem, prinesie vám to dlhodobú perspektívu. Umožní vám to, že keď sa rozhodnete pracovať vo Veľkej Británii, budete mať rovnaké podmienky ako Briti. Umožní to vašim deťom študovať na ktorejkoľvek vysokej škole. Umožní vám to, aby ste si hľadali šťastie tak, ako si budete priať. Podnikateľom vstup do únie uľahčí preniknúť na obrovský trh bez akýchkoľvek zábran, a to za rovnakých podmienok, aké budú doma. Česká republika nebude v izolácii.

Nebudete zastierať, že prídu aj ťažkosti?

- Niečo, čo by sa dalo naozaj jednoznačne pomenovať ako negatívum, tak toho nebude mnoho. Áno, zvýši sa konkurenčný tlak, budeme sa musieť snažiť, aby sme obstáli. Ale to sme dokázali celých tisíc rokov, a preto nevidím dôvod, prečo by to malo byť inak.

Nemôžete však poprieť, že sa pohnú ceny, ľudia sa tiež obávajú prílevu prisťahovalcov...

- Ale migračné vlny vnútri Európy sa nás prakticky týkať nemôžu. Nás sa skôr týkajú tie z východu, a tam nás bude chrániť veľmi ostro strážená schengenská hranica. Takže tieto migračné vlny budú oslabené. Pokiaľ ide o mzdy a ceny, je pravda, že v Európe sú významne vyššie mzdy. Dá sa dokázať, že rovnako ako ceny porastú aj mzdy. A dôchodky budú, samozrejme, vyrovnávané valorizačným mechanizmom. Takže dôchodcovia nebudú stratoví.

Neskrývala vláda pred kodanským summitom fakt, že peňazí z Európskej únie bude menej, než sa spočiatku čakalo?

- Ale vláda nič neskrývala. O tom, že existuje finančný berlínsky rámec, nikdy nemlčala. To bola všeobecne známa informácia. Problém Českej republiky spočíva inde. Tým, že sa EÚ chce rozšíriť o krajiny, ktoré sú naozaj chudobné, sa znížilo množstvo peňazí, ktoré sme mohli očakávať. Tie informácie boli známe, len neboli zrejme dostatočne akcentované.

Politici ODS často varujú, že uzatváranie sa do akéhosi európskeho rámca má protiamerický osteň. Je to skutočne tak?

- Európsky projekt je odpoveďou na globalizáciu. Ten globálny tlak ide zo strany Spojených štátov, ide z južnej Ameriky, z východnej Ázie. To, že sa Európa integruje, znamená, že sa stáva silnejšou. Nie, že je zameraná proti niekomu. Viete, kedy sa Európa neintegrovala, napadol mi celkom dobrý príklad renesančného Talianska. Bolo veľmi kultúrne zaujímavé a ekonomicky vyspelé. Pravdaže, politicky zúfalo roztrieštené a v dôsledku toho sa stalo obeťou kdejakého násilníka a politického dobrodruha. To nakoniec viedlo k jeho úpadku.

Preferujete Európu federalizovanú alebo dávate prednosť tomu, aby si väčšiu váhu zachovali národné štáty?

- Národné štáty budú mať význam ešte veľmi dlhý čas. Anarchosyndikalistické predstavy, že zrušíme štát a prejdeme na nejaký komunálny systém, sú nerealistické. Dokonca si myslím, že Európa nebude smerovať ku skutočnej federácii, ale k niečomu, čo by som opatrne nazval voľnou konfederáciou.

A čo spoločná ústava, o ktorej niektorí hovoria?

- Myslím si, že sa dospeje k spoločnej ústave a je to správne. Ale bude to len základný zákon, ktorý skôr bude vyjadrovať celkové smerovanie a hodnoty. Teda rovnosť, voľnosť, slobodu, právo sa kdekoľvek usídľovať a podobné veci. Iste vymedzí aj nejaké právomoci jednotlivých orgánov, ale ťažko pôjde do detailov.

Čo urobí vláda, ak sa obyvatelia v referende vyslovia proti vstupu krajiny do únie?

- Taký problém budem riešiť až po referende. Ale som optimista. Výhody vstupu sú predsa také jasné.

Pripravujete reformy, ktoré sa nezaobídu bez škrtov v oblasti sociálnych výdavkov. Neobávate sa, že si ľudia povedia, že je to pre tlak z Bruselu?

- Jedna vec je jasná. Reforma verejných financií nesúvisí s EÚ. Naopak, vnútri únie bude podľa môjho názoru väčšia možnosť uskutočniť túto reformu ľahšie a šetrnejšie. Je tiež nepravdepodobné, že by reformné kroky prišli skôr ako referendum. Predpokladám, že najintenzívnejšia diskusia sa začne po 8. januári, keď vláda prerokuje celý materiál. Potom sa začne rokovať o jednotlivých problémoch. Aby sme ich správne pochopili, našli zodpovedajúce riešenie. To bude trvať týždne a týždne.

V minulosti ste vždy obhajovali sociálny štát. Nepovedia teraz vaši voliči: Špidla ho začína búrať?

- Sociálny štát si vyžaduje zdravé verejné financie. Akonáhle sa rozpadnú, tak zbohom sociálne istoty.

Ale pochopia to ľudia, ktorí volia ČSSD?

- Voliči nie sú žiadni hlupáci a ak sa veci predložia zodpovedajúcim spôsobom, tak ich iste pochopia.

Budú chápaví aj niektorí rezortní kolegovia?

- Koncepcia reformy nie je založená len na koncepcii škrtov v sociálnych dávkach. Hovorí sa v nej, že sa musia urobiť uvážlivé zásahy na príjmovej aj výdavkovej strane. A výdavková strana zďaleka nie sú len sociálne dávky.

Napriek tomu sa v radikálnejšom scenári hovorí až o 40-miliardových úsporách...

- To je všetko vec diskusie, a tá nie je ešte vôbec uzavretá. Budeme hľadať politicky priechodné riešenie.

Vaši koaliční partneri však tvrdia, že pokiaľ reforma nebude dostatočne radikálna, nepodporia už budúci rozpočet. Nájdete s nimi spoločnú reč?

- Myslím si, že sa nakoniec dohodneme. Ako som už povedal, sú to racionálni ľudia a chápu, že ak má byť vôbec nejaká reforma úspešná, tak musí byť sociálne únosná. Viem, že napríklad Alan Jospin uskutočňoval vo Francúzsku rôzne reformy. Boli brilantné svojou štruktúrou, ale do troch dní bolo v uliciach Paríža sto- alebo dvestotisíc ľudí a o týždeň reforma nebola.

Kedy ukončíte diskusiu o reforme a predložíte prvé zákony?

- Ťažko povedať. Pretože ja nie som priaznivec veľkých treskov a šokových terapií. Ale tiež nie som priaznivcom nekonečných diskusií bez výsledkov. Predpokladám, že podoba pevniny sa bude pomaly vynárať z hmly a niektoré veci budú jasné, takže ich bude možné pustiť do života.

Zmeníme tému - prečo sa obávate Miloša Zemana na Hrade?

- Neobávam sa Miloša Zemana na Hrade. Ide o to, čo považujem za najvýhodnejšie pre Českú republiku. A čo považujem tiež za dôležité a výhodné z hľadiska svojho hnutia. A keď už to poviem veľmi zjednodušene, tak Miloš Zeman je istým symbolom cesty späť. Cestou späť sa žiadne voľby, žiadna budúcnosť nevyhráva.

A pokiaľ sa predsa len stane prezidentom?

- Prezident je ústavná inštitúcia a ústavné inštitúcie sa musia rešpektovať.