Jeho suverénne víkendové víťazstvo - získal až 671 hlasov poslancov z 1 170-členného federálneho parlamentu - musí ešte potvrdiť najvyšší súd. Má rozhodnúť, či mal staronový prezident právo kandidovať, keďže je zároveň veliteľom ozbrojených síl, čo je v rozpore s ústavou.
Mušarráf je od roku 2001 dôležitou spojkou amerického prezidenta Georgea W. Busha v boje proti terorizmu v regióne, v ktorom sa pravdepodobne skrýva aj líder teroristickej organizácie Al-Kajdá Usáma bin Ládin. Voľby v Pakistane preto Washington podrobne sledoval. Mušarráf síce nemal výraznejšieho konkurenta, avšak druhé volebné obdobie končí v napätej atmosfére doma pre narastajúci odpor pakistanských islamských radikálov voči nemu aj pre spojenectvo s Amerikou.
"Keby Mušarráf nebol potvrdený ako víťaz, bol by to určitý problém. Ani Bénazír Bhuttová (šéfka najväčšej opozičnej strany, pozn. red.) alebo Navaz Šaríf (proislamský expremiér, pozn. red.) nie sú stúpenci radikálnych islamistov, takže tu by nebol zásadný problém. Ide skôr o dlhodobý zápas o tvár Pakistanu - či hrozí talibanizácia alebo zvíťazí občiansko-demokratická orientácia," povedal HN bezpečnostný analytik Jozef Klavec. Hlavný Mušarráfov rival, bývalý člen Najvyššieho súdu Vadžihuddín Ahmad, dostal len osem hlasov. "Je to prvý krok ku konečnej fáze prechodu k normálnemu systému vlády," povedal o voľbách Mušarráf.
Proti ústave
Ústava zakazuje kandidovať za prezidenta veliteľovi armády. Mušarráf sa tejto funkcie stále nevzdal. Opozícia ho preto žalovala a najvyšší súd má na rozhodnutie až 10 dní. "Nechajme ich, nech rozhodnú a potom sa rozhodneme," vyjadril sa prezident k možnosti, že by súd jeho zvolenie odmietol uznať. Predpokladá sa však, že do 15. novembra zloží funkciu veliteľa armády. Pakistanskí analytici tvrdia, že najvyšší súd zrejme výsledok volieb nezruší.
Podľa očakávaní sa teraz Mušarráf spojí s expremiérkou Bhuttovou. V piatok jej anuloval obvinenia z korupcie, a tak sa môže vrátiť z britského exilu. Opozičná strana expremiéra Naváza Šarífa voľby bojkotovala. "Porušil ústavu a je človekom, ktorý má sotva nejaký rešpekt pre vládu práva," tvrdí Sádik Farúk, líder strany.
Podpora z Washingtonu
Hovorca Rady pre národnú bezpečnosť Bieleho domu Gordon Johndroe už v mene Bieleho domu gratuloval Mušaráfovi k voľbám. "Pakistan je dôležitý partner a spojenec USA," dodal Johndroe. Pakistan je pre Západ a najmä pre Washington kľúčový spojenec vo vojne proti terorizmu a v snahe stabilizovať susedný Afganistan. Niekde na hranici oboch krajín sa údajne skrýva Usáma bin Ládin. Pomoc na jeho dolapenie Mušarráf niekoľkokrát prisľúbil prezidentovi Bushovi.
Jeho ciele mu však teraz čoraz viac sťažujú radikálni islamisti. "Radikáli ho neznášajú, pokúšali sa ho dvakrát zabiť. Moc centrálnej vlády je oslabená najmä na hranici s Afganistanom. Mušarráf preto hľadá koalíciu, ktorá by ho podporila, a tak sa spája aj s bývalými opozičnými politikmi v exile," myslí si Klavec. Voľbu hlavy štát sprevádzali neveľké demonštrácie v hlavných mestách štyroch provincií. V Péšávare musela polícia rozohnať demonštrantov slzotvorným plynom.
Šéf jadrovej veľmoci
Mušarráf zároveň bude šéfovať jednej z jadrových mocností sveta. Krajina disponuje asi až 50 jadrovými hlavicami. "Problém je s pakistanskými fyzikmi, pretože mnohí predávajú znalosti za peniaze iným krajinám. Pakistanská tajná služba nemá nad nimi kontrolu," tvrdí Klavec. Podľa neho sú však pakistanské nukleárne hrozby namierené proti susednej Indii, ktorá vo vývoji jadrového programu nezaostáva. Mušarráf sa stal prezidentom v roku 1999 po nekrvavom vojenskom prevrate.