Londýn, Bratislava -- Na začiatku 19. storočia ľuďom prvýkrát prišlo na um, že podivné obrovské kosti roztrúsené všade po našej planéte sú v skutočnosti pozostatky vyhynutých obrovských jašterov -- dinosaurov. Odvtedy sú dinosaurie kostry hlavnými atrakciami svetových múzeí a dinosaury sa stali nesmierne populárnou ikonou modernej kultúry. Dodnes sú rovnako obľúbené tak u detí, ako aj u dospelých. Dôkazom sú filmy ako Jurský park či tematické "dinosaurie" zábavné parky.

Seriózna vedecká práca
Dinosaury však nie sú iba zábava, ale najmä seriózna vedecká práca. Už od viktoriánskych čias začali nájdené kosti vedci aj laici skúmať a snažili sa priradiť ich k jednotlivým druhom dinosaurov. Každého objaveného dinosaura, samozrejme, aj pomenovali. Dnes však paleontológovia začínajú biť na poplach -- vôbec totiž nie je isté, koľko pravekých jašterov sa nám vlastne podarilo objaviť.
Najnovšie sa vedci pozreli na všetkých 1 047 druhov dinosaurov, ktoré dostali počas posledných takmer 200 rokov svoje vlastné meno. "Hotovým postrachom pre paleontológa je skutočnosť, že dinosaurie druhy boli pomenúvané podľa nekompletných jedincov," vysvetľuje profesor Michael Benton z Bristolskej univerzity. "Je rozdiel medzi rodovými a druhovými menami dinosaurov," povedala pre HN paleontologička Marianna Kováčová z Univerzity Komenského. Podľa nej platia pre rodové mená pomerne prísne pravidlá. Keď raz dinosaurus patrí k nejakému rodu, každý ďalší objavený sa musí podriadiť prísnej nomenklatúre. Naopak, pri druhovom mene už takéto pravidlá neplatia. "Môže byť odvodené od miesta nálezu fosílií, podľa vedca, ktorého objaviteľ pozná, ale tých faktorov je veľa," hovorí Kováčová.

Presne určené pravidlá
Podľa odborníkov sú už moderné nálezy dinosaurov zaraďované oveľa presnejšie a sú pre vedu skutočnými novinkami. "Novoobjavené druhy aj celé rody si môže objaviteľ pomenovať ľubovoľne, ale musí ešte stále rešpektovať nomenklatúrne pravidlá," tvrdí Kováčová. Staršie nesprávne názvy sa síce neustále preverujú, ale každý, kto sa usiluje o zmenu názvu, musí predložiť dostatočné dôkazy a svoj výskum aj riadne publikovať. Matúš Benčík