Václav Havel, disidentský dramatik, ktorý dostal divadlo do politiky, pokojne zvrhol komunizmus v Československu a stal sa hrdinom impozantného boja, ktorý ukončil studenú vojnu, zomrel. Mal 75 rokov, napísala dnes v nekrológu agentúra AP.

Havel bol prvým demokraticky zvoleným prezidentom krajiny po nenásilnej "Zamatovej revolúcii", ktorá ukončila štyri desaťročia represií režimu, ktorý zosmiešňoval ako "Absurdistán". Ako prezident dohliadal na hrboľatý prechod krajiny k demokracii a trhovej ekonomike, rovnako ako na jej mierové rozštiepenie v roku 1993 na Českú a Slovenskú republiku.

Dokonca aj po odchode z úradu zostal nevysoký Čiech svetovou osobnosťou. Bol súčasťou "novej Európy" - v terminológii vtedajšieho amerického ministra obrany Donalda Rumsfelda - bývalých komunistických krajín, ktoré sa postavili za USA, keď demokracie "starej Európy" boli proti americkej invázii do Iraku v roku 2003.

Ako bývalý silný fajčiar mal Havel za sebou sériu chronických dýchacích problémov datujúcich sa od čias jeho prvých pobytov v komunistických väzniciach. V januári 2009 bol hospitalizovaný v Prahe s nespresneným zápalom a začal mať problémy s dýchaním po tom, čo podstúpil operáciu hrdla.

Havel odišiel z úradu prezidenta v roku 2003, desať rokov po rozpade Československa a len niekoľko mesiacov predtým, ako obe krajiny vstúpili do Európskej únie. Bola mu pripisovaná zásluha za to, že položil základy, ktoré ČR priviedli do dvadsaťsedem členného bloku. V čase, keď bol prezidentom, sa Česká republika v roku 1999 pripojila k NATO.

Plachý intelektuál s riedkym fúzmi a neposlušnými vlasmi sa stal Havel symbolom moci ľudí, ktoré môže pokojne poraziť totalitnú vládu. "Pravda a láska musia zvíťaziť nad lžou a nenávisťou, "zneli jeho slávne slová. Stalo sa to jeho revolučným heslom, podľa ktorého sa vždy snažil žiť.

Havel bol niekoľkokrát nominovaný na Nobelovu cenu za mier a pozbieral desiatky ďalších ocenení po celom svete za svoje úsilie ako globálny vyslanec svedomia a obhajca utláčaných od Darfúru po Barmu. Medzi jeho mnohými oceneniami bola prestížna Cena Olofa Palmeho a Prezidentská medaila slobody, najvyššie americké civilné vyznamenanie, ktoré mu udelil prezident George W. Bush za to, že bol "jedným z veľkých hrdinov slobody".

Pacifista, medzi ktorého hrdinov patrili rockeri ako Frank Zappa, sa nikdy tak celkom nezbavil minulosti "kvetinového dieťaťa" a často doplňoval svoj podpis malým srdiečkom.

Na globálnu ekonomickú krízu podľa svojich slov pozeral ako na varovanie nezriekať sa základných ľudských hodnôt v honbe za prosperitou. "Je to varovanie pred myšlienkou, že chápeme svet, že vieme, ako všetko funguje, " povedal AP vo svojej pražskej kancelárii, kde bola stiesnená pracovňa preplnená jeho knihami, hrami i rockovými memorabíliami. 

Havlovo meno prvýkrát vošlo do povedomia po sovietskej invázii v roku 1968, ktorá rozdrvila reformy Pražskej jari vedenej Alexandrom Dubčekom a ďalšími liberálne zmýšľajúcimi komunistami vtedajšieho Československa. Havlove hry boli zakázané, pretože zástancovia tvrdej línie dosadení Moskvou sliedili po každom náznaku rebélie. Ale písal ďalej, vytvoril sériu esejí zastavujúcich sa diela sovietskeho disidenta Andreja Sacharova ako najostrejšej a najvýrečnejšej analýzy toho, čo komunizmus spravil spoločnosti i jednotlivcom.

Jedna z jeho najznámejších esejí Moc bezmocných z roku 1978 rozoberá to, čomu hovorí "diktatúra rituálov" a pohráva sa s predstavou, čo sa stane, keď obyčajný zeleninár prestane vystavovať komunistické hesla a začne žiť "život v pravde "znovu objaví" svoju potlačenú identitu a dôstojnosť .

Toto potlačenie poznal Havel z prvej ruky. Narodil sa 5. októbra 1936 ako dieťa bohatej rodiny, ktorá prišla o značný majetok pri komunistickom znárodnení v roku 1948. Formálne vzdelanie mu bolo odopreté, vyštudoval nakoniec večernú školu a začal pracovať v divadle ako kulisár. Jeho politický aktivizmus sa plne prejavil v januári 1977, kedy sa stal spoluautorom Charty 77, čo prilákalo značnú pozornosť Západu. Mnohokrát bol zadržaný a v komunistických väzniciach strávil štyri roky.

Až udalosti augusta 1988 - 20. výročie invázie síl Varšavskej zmluvy - naznačili, že by Havel a jeho priatelia mohli jedného dňa nahradiť aparátnikov, ktorí ho väznili. Roku 1989 sa začal komunizmus vo východnej Európe rúcať. V novembri padol Berlínsky múr. A o osem dní neskôr polícia v Prahe brutálne potlačila demonštráciu tisícov študentov.

To bol signál, na ktorý Havel a jeho krajina čakala. Počas 48 hodín sa sformovalo široké nové opozičné hnutie a o deň neskôr státisíce Čechov a Slovákov vyšli do ulíc. Počas troch týždňov komunistická vláda padla. Mick Jagger a Rolling Stones prišli zhruba v čase, keď krajinu opúšťala sovietská armáda a plagáty v Prahe hlásali: "Tanky se valí pryč - 'kameny' se valí na Prahu."