Šance na ukončenie násilností v hlavnom meste Ukrajiny, Kyjeve, sú podľa hovorkyne čelného predstaviteľa tamojšej opozície vysoké. Uviedla to dnes po stretnutí s prezidentom Viktorom Janukovyčom, informovala agentúra Associated Press.
Olha Lappo, hovorkyňa Arsenija Jaceňuka, zverejnila toto vyhlásenie na svojej stránke na Facebooku po niekoľkohodinovom stretnutí vodcov opozície s prezidentom Viktorom Janukovyčom dnes večer.
Neuviedla žiadne podrobnosti, ale jej hodnotenie je prvou známkou pokroku v riešení dvojmesačnej krízy, ktorá hrozila prerásť hranice hlavného mesta.
Niektorí protestujúci však kládli odpor, keď za nimi po stretnutí s Janukovyčom prišiel opozičný predstaviteľ Vitalij Kličko a pokúšal sa demonštrantov presvedčiť, aby pokračovali v neľahkom prímerí. Pískali a hučali po ňom a vykrikovali Hanba!. Potom niektorí znova zapálili barikády z pneumatík.
Miesto zrážok sa nachádza niekoľko stoviek metrov od stanového tábora protestujúcich na Námestí nezávislosti, kde sa od začiatku decembra demonštruje prakticky nepretržite.
Janukovyč dostal varovanie.
Americký viceprezident Joe Biden dnes v telefonickom rozhovore vyzval ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča na ukončenie násilných zásahov voči protivládnym demonštrantom. Súčasne varoval, že ďalšie krviprelievanie na Ukrajine by malo dopad na vzťahy medzi Washingtonom a Kyjevom.
„Viceprezident zdôraznil, že len ukrajinská vláda môže zaistiť nenásilné ukončenie krízy a ďalšie krviprelievanie by malo následky na vzťah Ukrajiny so Spojenými štátmi," uvádza sa vo vyhlásení Bieleho domu, ktoré citovala agentúra Reuters.
Ukrajinskí opoziční lídri dali vo štvrtok večer Janukovyčovi 24 hodín na splnenie svojich požiadaviek. Vyzvali pritom svojich stúpencov, aby sa až do skončenia ultimáta zdržali ďalších násilných stretov s políciou. Na kyjevských barikádach preto dnes panovalo krehké prímerie, ktoré sa snažili svojou prítomnosťou posilniť aj viacerí pravoslávni duchovní.
V čase vypršania ultimáta vo večerných hodinách vodcovia opozície stále rokovali o riešení vyhrotenej situácie s prezidentom Janukovyčom.
Masové protivládne protesty na Ukrajine vypukli v novembri po tom, ako ukrajinský prezident odmietol podpísať kľúčové integračné dohody s EÚ a namiesto toho sa rozhodol posilniť vzťahy s Ruskom.
Do násilností demonštrácie prerástli až minulú nedeľu, keď ukrajinský prezident podpísal sériu kontroverzných zákonov, ktoré podľa kritikov vážne obmedzujú občianske práva a aktivity opozície. Počas zrážok s políciou tento týždeň zahynuli v Kyjeve najmenej dvaja demonštranti, hoci niektoré nepotvrdené informácie hovoria aj o vyššom počte obetí.
Gašparovič volá po rýchlom ukončení krízy na Ukrajine
Je neprípustné, aby pri riešení politických problémov v demokratickej krajine prichádzali o život jej občania. Vyhlásil to dnes prezident SR Ivan Gašparovič, ktorý volá po urýchlenom a pokojnom riešení krízy na Ukrajine.
Vo svojom stanovisku zdôraznil, že Ukrajina je dôležitý sused Slovenska. "Ako zodpovednej krajine, ktorej záleží na pokoji a stabilite regiónu i celého kontinentu, Slovensku nemôže byť ľahostajný násilný vývoj na Ukrajine," doplnil.
Ukrajina sa ocitla v politickej kríze vlani koncom novembra po tom, ako vláda pozastavila prípravy na integráciu do EÚ a namiesto toho sa snaží o prehĺbenie ekonomickej spolupráce so susedným Ruskom. Krízu sprevádzajú demonštrácie a napätie. Situácia sa vyostrila po schválení série zákonov, ktoré obmedzujú práva Ukrajincov na protest, občiansky aktivizmus a slobodu prejavu.
Demonštrácie si už vyžiadali ľudské životy a množstvo zranených. Svetoví lídri volajú po pokojnom riešení, obávajú sa občianskej vojny na Ukrajine. Zdôrazňujú, že násilie politickú krízu nevyrieši, je podľa nich potrebný dialóg.
Kličko dohodol prímerie, Janukovyčovi však plynie čas
Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč zvolal na budúci týždeň mimoriadnu schôdzu parlamentu s cieľom prerokovať napätie v spoločnosti, ktoré sa vystupňovalo o tom, čo pri potýčkach s políciou zahynuli v Kyjeve dvaja demonštranti. Informovala o tom dnes agentúra AP.
Kompromis nehrozí
Nič však nenasvedčuje tomu, že zvolaním mimoriadnej schôdze chce Janukovyč dospieť k nejakému kompromisu s opozíciou, ktorá požaduje jeho odstúpenie. Janukovyčovi stúpenci majú v parlamente väčšinu kresiel.
Vodcovia opozície vyhlásili, že Janukovyč musí urobiť ústupky do dnešného večera, inak môže očakávať obnovenie zrážok demonštrantov s políciou.
Ukrajinský premiér Mykola Azarov obvinil opozičných demonštrantov, že sa snažia o štátny prevrat a označil požiadavku opozície na vyhlásenie predčasných prezidentských volieb za "absolútne nerealistickú". Riadne prezidentské voľby sú naplánované na jar 2015.
Janukovyč ešte predtým v telefonickom rozhovore s predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom uviedol, že nepredpokladá vyhlásenie výnimočného stavu na Ukrajine. Informoval o tom v Bruseli predstaviteľ EK Olivier Bailly.
Dodal, že Barroso v telefonickom rozhovore s Janukovyčom vyjadril hlboké znepokojenie z vývoja situácie na Ukrajine, zo správ o útokoch na novinárov, ako aj kvôli informáciám o nezvestných osobách. Podľa agentúry UNIAN sa dnes vo viacerých ukrajinských médiách objavili informácie, že poslanci parlamentu zbierajú podpisy pod návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze, ktorá sa údajne má zaoberať návrhom na vyhlásenie výnimočného stavu v krajine.
Líder ukrajinskej opozície Vitalij Kličko s demonštrantmi. Snímka: Reuters
Kličko upokojuje demonštrantov
V Kyjeve sa dnes podvečer budú konať rokovania o hľadaní východiska zo súčasnej situácie, na ktorých sa Janukovyč zíde s predstaviteľmi opozície. Pôvodne sa rokovanie malo začať o 13.00 h miestneho času, ale prezidentská kancelária ich preložila na 17.00 h, informovala agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na opozičnú stranu UDAR.
Televízna spoločnosť espreso.tv, ktorá vysiela zábery z Námestia nezávislosti a Hruševského ulice, kde sú protesty najnásilnejšie, informovala, že Kličko prisľúbil vrátiť sa do 20.00 h k barikádam a informovať o výsledkoch schôdzky s prezidentom.
Kličkovi sa súčasne podarilo presvedčiť demonštrantov neútočiť na príslušníkov zásahových jednotiek Berkut, ktorí sa snažia uhasiť kopy pneumatík, ktoré demonštranti podpálili. V noci nadnes plamene z jedného ohniska preskočili aj na neďaleký dom, ktorý začal horieť.
Paralelne s demoštráciami na námestí sa v stredu večer konala aj protestná akcia motoristov - tzv. automajdan. Server Glavred.info informoval, že jeden z dvojice jej hlavných organizátorov zmizol a druhý ušiel do Nemecka, keďže na Ukrajine mu hrozil zatykač a za organizovanie protivládnych protestov 15 rokov väzenia.
Opozícii naklonené médiá uviedli, účastníci automajdanu sa v noci nadnes stali terčom útoku zásahových jednotiek Berkut, ktorých príslušníci obuškami poškodzovali odstavené autá a ich posádky predviedli na policajné oddelenie. Účastníci protestu na internete ako dôkaz zverejnili záznam kamery z auta.
Čítajte aj: Odkaz Slovákom z Kyjeva: Potrebujeme aj vašu pomoc
Pohár pretiekol. Ukrajinci sú pripravení bojovať
V súvislosti s nepokojmi, ktoré sa už niekoľko dní odohrávajú na Hruševského ulici v centre Kyjeva, je vzatých do väzby spolu 26 ľudí, informoval UNIAN. Počet zadržaných stúpol po tom, ako kyjevský súd v stredu nariadil vziať do väzby ďalších 11 radikálne naladených účastníkov protivládnych protestov a na ďalších piatich uvalil domáce väzenie.
Partizánska vojna
Aktivisti nacionalistického opozičného bloku Pravý sektor, ktorý je voľnou alianciou národnostných a ultrapravicových skupín na Ukrajine, varovali dnes pred vstupom do otvorenej partizánskej vojny proti vláde prezidenta Viktora Janukovyča, ak voči nim neprestanú polícia a špeciálne jednotky používať silu.
"Domnievam sa, že ak na nás neprestanú útočiť a budú naďalej uskutočňovať krvavé zákroky, dôjde k masakre. Na Ukrajine sa začne partizánska vojna," povedal pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa koordinátor Pravého sektora Andrej Tarasenko s tým, že hlavným cieľom hnutia je zosadiť vládu prezidenta Janukovyča a vytvoriť na Ukrajine národný štát.
Skupina dala Janukovyčovi v stredu 24-hodinové ultimátum na odstúpenie a bezpečné opustenie krajiny spolu so svojou rodinou. Na rozdiel od hlavných opozičných strán Pravý sektor ostro odmieta rokovania s úradujúcou vládou.
Skupina sa organizuje prostredníctvom najrozšírenejšej sociálnej siete VKontakte, na ktorej vyzýva svojich sympatizantov na boj proti vláde a poskytnutie finančnej pomoci na vedenie pouličného boja.
Sankcie USA
Americká vláda spísala zoznam neželených osôb a zaviedla sankcie voči Ukrajine. Má medzi nimi byť minister vnútra Vitalij Zacharčenko aj šéf bezpečnostnej rady Radrej Kľujev. Práve oni sú demonštrantmi označovaní za zodpovedných za brutalitu na protestoch.
Európska únia môže prerušiť oficiálne vzťahy s Ukrajinou ak sa potvrdí, že bezpečnostné sily strieľali do demonštrantov ostrou muníciou. Vyhlásil to jeden z podpredsedov Európskeho parlamentu (EP) Jacek Protasiewicz.
Poľský kresťanskodemokratický europoslanec, ktorý v EP zastupuje Európsku ľudovú stranu (EĽS), v rozhovore pre spravodajskú stanicu BBC uviedol, že informácie prichádzajúce z Ukrajiny sú šokujúce.
"Ak sa potvrdí, že polícia začala paľbu na demonštrantov, vzťahy EÚ s Ukrajinou sa môžu radikálne zmeniť. Nebudú možné vzťahy s Ukrajinou ako predtým, upozornil Protasiewicz.
Napätá situácia a násilnosti v centre Kyjeva pretrvávajú od 19. januára, keď sa tam uskutočnil veľký protivládny míting, ktorého účastníci odsúdili prijatie série kontroverzných zákonov obmedzujúcich slobody občanov a ich právo na protestné akcie. Časť demonštrantov sa vtedy vydala do vládnej štvrte, kde narazila na odpor zásahových jednotiek. Potýčky v centre Kyjeva si odvtedy vyžiadali už desiatky zranených. Opoziční poslanci informovali o najmenej šiestich prípadoch, keď demonštranti prišli o zrak.
Medzi demonštrantov prišiel aj líder opozičnej strany UDAR, svetový šampión v boxe Vitalij Kličko a na pódiu spieval ukrajinskú hymnu.
Bývalý poľský prezident Aleksander Kwasniewski vyslovil obavy, že ak sa ukrajinskej vláde a opozícii nepodarí nadviazať efektívny dialóg, situácia v krajine sa im obom môže vymknúť spod kontroly a môže mať mimoriadne tragické následky nielen pre Ukrajincov, ale aj pre EÚ.
V rozhovore pre poľskú televíziu TVN24 Biznes i Swiat Kwasniewski uviedol, že "nám hrozí veľká tragédia", a upozornil, že diplomati západných krajín musia vývoj na Ukrajine sledovať veľmi dôsledne a starostlivo. Varoval, že "sa môžeme ocitnúť v takej špirále udalostí, ktorú sa nepodarí zastaviť". Upozornil tiež, že konflikt na Ukrajine nemá dve, ale tri strany, keďže v hre je aj občianska spoločnosť, pre ktorej časť "opoziční politici nie sú obľúbenými partnermi".
Dva mesiace trvajúce protivládne protesty, ktoré do Kyjeva prilákali desaťtisíce odporcov súčasnej vlády, sa začali vlani 21. novembra, keď vláda Mykolu Azarova pozastavila prípravy na integráciu do EÚ a namiesto toho sa snaží o prehĺbenie ekonomickej spolupráce so susedným Ruskom.
Novým impulzom pre masové a oveľa násilnejšie protesty bola séria kontroverzných zákonov, ktoré minulý týždeň prijal ukrajinský parlament a podpísal ich aj prezident Viktor Janukovyč. Zákony vo všeobecnosti obmedzujú akúkoľvek protestnú aktivitu občanov a sprísňujú postihy. Veľmi aktívnu rolu v najnovších násilnostiach zohrávajú aktivisti nacionalistického opozičného bloku Pravý sektor, ktorý je voľnou alianciou národnostných a ultrapravicových skupín.