Jozef ťažko manuálne pracuje. Mesačne zarobí približne 30 eur. V hrubom. Z toho si musí platiť jedlo, ubytovanie, oblečenie, ale aj vzdelanie pre svoje deti. Postarať sa musí aj o rodičov a z času na čas si potrebuje zaplatiť návštevu lekára. Štátom garantované sociálne a zdravotné zabezpečenie neexistuje. Od štátu teda nemôže čakať žiadny dôchodok, lekári ani školy nie sú zadarmo. Jozef je extrémne chudobný.

Vnútorní vysídlenci z Južného Osetska, Gruzínsko 2011. Snímka: B. Gindlová

Ide o fiktívny príbeh, ktorý ilustruje, ako by vyzeral život Slováka, ktorý sa ocitol na hranici toho, čo Organizácia spojených národov nazýva extrémnou chudobou. Na hranici 1,25 medzinárodného dolára na deň.

OSN meria chudobu v tzv. medzinárodných dolároch. Ide o fiktívnu menu, ktorá ukazuje, čo si za jeden dolár môže v určitom čase kúpiť Američan v Spojených štátoch. Ak by si zaň kúpil napríklad kilo ryže, tak v Kambodži by to bola suma zodpovedajúca kilu ryže v ich miestnej mene. Jeden medzinárodný dolár má tak v Kambodži v skutočnosti hodnotu len zhruba štvrť amerického dolára.

Extrémne chudobný Slovák by si dnes musel vystačiť zhruba s eurom na deň, vyplýva z prepočtov na základe údajov Medzinárodného menového fondu a Svetovej zdravotníckej organizácie. Richard Filčák z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied však upozorňuje, že na Slovensko sa definícia extrémnej chudoby tak ľahko aplikovať nedá. “Ide o špecifické meranie, ktoré používame na rozvojové krajiny. Ide o meranie absolútnej chudoby, ktorá má konkrétnu hranicu. U nás sa zameriavame hlavne na relatívnu chudobu, ktorá je naopak pohyblivým cieľom.” No zároveň uznáva, že situácia niektorých komunít na Slovensku sa môže dať porovnať s niektorými skupinami napríklad v Keni.

Zvláštne počty

Boj proti extrémnej chudobe si zobralo pod svoje krídla OSN. Spojené národy v roku 2000 odsúhlasili Miléniové rozvojové ciele, v ktorých sa zaviazali, že sa za najbližších 15 rokov pokúsia znížiť extrémnu chudobu o polovicu. Rozvojový program OSN aj náš rezort zahraničia vedno tvrdia, že sme v boji s extrémnou chudobou výrazne pokročili. “Cieľ sme splnili už v roku 2010, pretože podiel ľudí žijúcich za menej ako 1,25 dolára na deň v rozvojových regiónoch klesol o viac ako polovicu,” vysvetľuje tlačové oddelenie ministerstva zahraničných vecí.

Viacerí odborníci sa však na úspech OSN pozerajú skepticky. Spojené národy definíciu extrémnej chudoby viackrát menili. Začali pri jednom dolári z roku 1985 a skončili pri 1,25 dolára z roku 2005. Za 1,25 dolára v roku 2005 si však toho Američania mohli nakúpiť oveľa menej než za jeden dolár v roku 1985. Počet extrémne chudobných tak klesal len na papieri.

Experti tiež organizáciám vyčítajú, že chudobu merajú iba na percentá. “Vďaka rastu populácie mohli percentuálne hodnoty chudobných klesať, no v skutočnosti bolo chudobných viac. Príkladom je subsaharská Afrika, kde počet chudobných od roku 2000 výrazne narástol,” hovorí Alex Scrivener z britskej mimovládnej organizácie Global Justice Now. “Hranica 1,25 dolára je tiež určená úplne svojvoľne. Aj tí, ktorí žijú z dvoch či piatich dolárov na deň, sú stále veľmi chudobní,” dopĺňa Scrivener.

Ak by Jozef z úvodu tohto článku žil z piatich medzinárodných dolárov, na účte by mu pribudlo zhruba 120 eur mesačne v hrubom. K takýmto číslam sa v niektorých regiónoch blížime aj na Slovensku, upozorňuje Filčák. “A nejde len o rómske obyvateľstvo, ale aj o mnohé chudobné rodiny vo vidieckych oblastiach,” dodáva. Dôvodom je podľa neho aj to, že štát v poslednom čase viac tlačí ľudí k tomu, aby si našli prácu, a to aj v oblastiach, kde žiadna práca nie je. Ak si potom zamestnanie nenájdu, okresáva im sociálne dávky.

1 dolár, Zanzibar/Tanzánia 2011. Snímka L. Řezníčková

Komunitný život

Ako sa dá vôbec prežiť, keď máte k dispozícii len pár eur na mesiac? Chudobní ľudia žijú zväčša tak, že u nich peniaze nezohrávajú takú významnú rolu. Dôležitejší je komunitný život. Jozef môže svoju rodinu zabezpečiť tak, že pestuje zeleninu, chová hydinu, vypomáha si s ďalšími členmi komunity. Takto to funguje v mnohých chudobných spoločenstvách.

“Mnohé komunity neočakávajú, že sa o ne štát postará, starajú sa samé o seba. Štátne zdravotníctvo niekedy nahrádzajú mimovládne organizácie a často koeexistuje so zdravotníctvom založeným na poznaní, ktoré my nevyužívame. Čo sa týka školstva, deti sa mnohé naučia v rodinách, často najmä to, čo najviac potrebujú pre život," povedal pre HN Tomáš Profant z pražského Ústavu medzinárodných vzťahov.

Chudobnými sme pritom vtedy, keď prijmeme za vlastné určité chápanie chudoby. Ak napríklad nový smartfón nepovažujeme za znak dostatku, nebudeme si bez neho pripadať chudobne. Profant spomína výskum v indickom Ladakhu, kde švédska vedkyňa Helena Norgberg-Hodge zachytila, ako sa ľudia postupne začali považovať za chudobných. A to až potom, ako do oblasti prišiel turizmus a televízia. Ich životná úroveň sa pritom zásadne nezmenila.

Chudoba zároveň mnohokrát nemusí znamenať nespokojný život. Ukazujú to napríklad indexy šťastia, v ktorých sa na popredných priečkach neraz umiestňujú aj z nášho pohľadu chudobné krajiny.

Bieda - choroba - nevzdelanosť

Samostatnou kapitolou v boji proti chudobe je nerovnosť. Miléniové ciele sa totiž nárastom nerovnosti nezaoberali. Najchudobnejší na rozvoji profitovali menej než tí bohatší, čím sa roztvárali príjmové nožnice. “Nerovnosť však hrá v rozvoji významnú rolu. Štúdie ukazujú, že v rovnostárskejších spoločnostiach sú ľudia zdravší, je dostupnejšie vzdelanie a tiež nižšia úroveň kriminality,” hovorí Scrivener.

Zároveň platí, že chudobní majú horší prístup napríklad k zdravotnej starostlivosti či vyššiemu vzdelaniu. A horšie zdravie či vzdelanie zas neumožňuje ľuďom vymaniť sa z chudoby. Vzniká tak začarovaný kruh. Bieda sa pritom všade vo svete najviac týka ohrozených skupín, akými sú rôzne menšiny či ženy a dievčatá.

Chudoba mení myslenie aj zvyky človeka. “V dôsledku dlhodobejšieho života v biednych podmienkach ľudia strácajú sily, schopnosti a sebadôveru. Neskôr, keď sa situácia zmení, nemusia vedieť nové príležitosti využiť,” upozorňuje sociologička Zuzana Kusá zo Slovenskej siete proti chudobe. To vedie napríklad k tomu, že ľudia sa nestretávajú s priateľmi či deti často vynechávajú vyučovanie, pripomína Kusá poznatky, ku ktorým prišli britskí sociológovia.

Namiesto do školy na drevo, Uganda 2013. Snímka M. Sýkora

Svet bez chudoby. Už čoskoro?

Miléniové rozvojové ciele , ktoré si predsavzali potlačiť extrémnu chudobu o polovicu, nahradia od budúceho roka nové plány. Svet pripravuje Ciele udržateľného rozvoja, v ktorých je opäť na prvom mieste boj proti chudobe. Tentokrát chcú krajiny OSN potlačiť chudobu vo všetkých jej podobách, kdekoľvek na svete. Svet sa teda nebude zameriavať len na odstránenie extrémnej biedy. Aj vyspelé krajiny vrátane Slovenska sa zaviažu, že budú bojovať proti chudobe nielen v rozvojových krajinách, ale aj u seba doma.

“Žijeme vo svete, kde je čoraz viac chudobných v bohatých krajinách,” hovorí Scrivener. Chudobní sú v každej, aj tej najbohatšej krajine. Kým tzv. rozvojové krajiny zápasia s absolútnou chudobou, ktorá v preklade častokrát znamená hlad, podvýživu, choroby a nízky vek dožitia, vyspelé krajiny si musia poradiť s relatívnou chudobou. Ľudia ohrození relatívnou chudobou síce nehladujú, no aj tak trpia nedostatkom. Zo svojho príjmu si v porovnaní s ostatnými obyvateľmi nemôžu dovoliť napríklad kvalitné potraviny.

Svet sa v nových cieľoch tentokrát zaviaže, že úplne odstráni extrémnu chudobu. Aká je dnešná realita?  Aj keby sme uznali meranie chudoby podľa medzinárodných inštitúcií, stále na svete žije viac než 1,2 miliardy ľudí tak, ako by žil Jozef z 30 eur na mesiac.

Ako jeden z nástrojov v boji proti chudobe v menej rozvinutých krajinách sa ponúka rozvojová spolupráca. Tú však treba robiť koordinovane. "Pokiaľ budú bohaté krajiny krajinám globálneho Juhu škodiť neférovými obchodnými zmluvami, pokiaľ tam budú naše spoločnosti ničiť tamojšie životné prostredie a nebudú tam platiť dane, situácia sa zásadne nezmení. Preto by sme mali politiky zosúladiť v prospech rozvoja,” hovorí Andrea Girmanová z Platformy mimovládnych rozvojových organizácií.

Scenéria jednoduchosti a nedostatku – kdekoľvek. Azerbajdžan 2011. Snímka: M. Štrba

Chudoba u nás

Podľa aktuálnych údajov slovenských štatistikov je u nás riziku chudoby vystavených 12,6 percenta obyvateľov krajiny, čo je približne 660-tisíc ľudí. Z nich sú najčastejšie ohrozené mnohopočetné rodiny či osamelí rodičia.

“Vyššou mierou rizika sú zasiahnutí ľudia, ktorých náklady pri tej-ktorej životnej situácii nepokryje sociálna sieť. Ak netvoria vlastnú finančnú rezervu alebo sa nemôžu spoľahnúť na podporu rodiny či komunity, majú tendenciu riešiť svoju situáciu nevýhodnými spotrebnými úvermi,” upozorňuje Peter Kulifaj z občianskeho združenia Mládež ulice.

Slovák sa ocitá pod hranicou chudoby, ak je jeho príjem nižší ako 341 eur mesačne. Pri viacčlenných domácnostiach sa táto suma na osobu znižuje. Výdavky na bývanie sa totiž s počtom členov domácnosti zvyšujú len mierne.

Nové ciele, ku ktorým sa pridá aj Slovensko, nás zaviažu, aby sme u nás do roku 2030 znížili mieru relatívnej chudoby na polovicu. Za najbližších 15 rokov by sme teda mali znížiť počet relatívne chudobných aspoň o 310-tisíc, a to proporčne k rôznemu rodu či veku - tak, aby sa v štatistike nestratili rozdiely.

Ministerstvo práce sa zatiaľ k cieľu nevyjadrilo, podľa Barbory Petrovej z tlačového odboru postupuje rezort podľa našich záväzkov a stratégií, pričom sa snaží pokryť napríklad aj problematiku rodovej rovnosti. Jedného stretnutia na rezorte zahraničia sa už s ďalšími ministerstvami zúčastnilo. Na jeseň by mali začať s prípravou národneho plánu implementácie, prípravu by mal koordinovať rezort zahraničia. “Otázka rozvoja a plnenia rozvojových cieľov bude rozložená horizontálne cez všetky rezorty,” vysvetľuje minister zahraničia Miroslav Lajčák.

Tento článok je druhý z 20-dielneho seriálu o Cieľoch udržateľného rozvoja, ktoré budú svetoví lídri schvaľovať na samite v New Yorku v septembri tohto roka. Seriál vzniká v rámci Európskeho roka rozvoja 2015 v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií.

Ciele udržateľného rozvoja

1. Odstrániť chudobu vo všetkých jej podobách kdekoľvek na svete
2. Odstrániť hlad, podvýživu a dosiahnuť potravinovú bezpečnosť
3. Zaistiť zdravý život a podporiť blahobyt
4. Zabezpečiť vzdelanie v rovnakej kvalite pre všetkých a podporiť celoživotné vzdelávanie
5. Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien a dievčat
6. Zaistiť dostupnosť vody, udržateľný vodný manažment a sanitáciu 
7. Zabezpečiť prístup k dostupnej a udržateľnej energii
8. Podporiť udržateľný ekonomický rast, zamestnanosť a dôstojnú prácu
9. Stavať odolnú infraštruktúru a podporiť udržateľnú industrializáciu a inovácie
10. Znížiť nerovnosť v rámci krajín a medzi nimi
11. Vytvárať bezpečné a odolné mestá a ľudské osídlenia
12. Zabezpečiť udržateľnú spotrebu a výrobu
13. Vykonať okamžité kroky v boji s klimatickou zmenou
14. Zachovať a udržateľne využívať oceány a moria
15. Chrániť pevninské ekosystémy, podporovať udržateľný lesný manažment, bojovať proti rozširovaniu púští
16. Zabezpečiť prístup k spravodlivosti pre všetkých, vytvoriť efektívne a zodpovedné inštitúcie
17. Posilniť globálne partnerstvo pre udržateľný rozvoj