Vo veku 94 rokov zomrel dnes Michail Kalašnikov, vynálezca útočnej pušky, ktorá zabila viac ľudí vo svete ako ktorákoľvek iná strelná zbraň. Oznámila to dnes ruská štátna agentúra ITAR-TASS. Kalašnikov vytvoril svoju slávnu pušku AK-47 tesne po druhej svetovej vojne, keď ešte nemal ani 30 rokov. Zomrel v nemocnici v meste Iževsk v Udmurtskej republike, neďaleko pohoria Ural, kde sa jeho puška ešte stále vyrába, informovala agentúra Reuters.
Kalašnikov bol v polovici novembra hospitalizovaný na jednotke intenzívnej starostlivosti v Iževsku, meste, kde sa jeho zbraň od konca 40. rokov minulého storočia vyrába.
Jeho syn Viktor pritom ruské médiá po otcovom prevoze do nemocnice uisťoval, že Kalašnikov je mimo ohrozenia života a jeho zdravotné problémy zrejme spôsobil len rozruch kvôli nedávnej oslave narodenín.
Prečítajte si aj: Rusko predá rodinné striebro. Kalašnikov
Prečítajte si aj: Legendárny Kalašnikov bojuje o záchranu značky
„Na jednotke intenzívnej starostlivosti je vzhľadom k svojmu veku. Poskytuje sa mu však potrebná liečba, aby sa čo najrýchlejšie zase postavil na nohy,“ povedal vtedy minister zdravotníctva miestnej vlády v Udmurtsku Vladimir Muzlov, podľa ktorého bol Michail Kalašnikov v stabilizovanom stave.
Kalašnikov: Som na zbraň hrdý, ale mrzí ma, že slúži aj teroristom
Kalašnikov si získal globálnu slávu pred viac ako 60 rokmi, keď zostrojil automatickú pušku, ktorách sa vďaka svojej jednoduchosti a spoľahlivosti predali po celom svete desiatky miliónov kusov.
V posledných dekádach jeho „slávne dieťa“ figurovalo snáď vo všetkých krvavých konfliktoch naprieč kontinentmi. Najmä po rozpade Sovietskeho zväzu sa obrovské množstvo arzenálu z centrálnych skladov ilegálne rozpredalo do celého sveta povstalcom všetkého druhu, ozbrojeným hnutiam alebo tiež teroristom. Svet už obleteli aj fotografie, na ktorých zbraň kalašnikov držia v rukách detskí vojaci.
„Vynašiel som kalašnikov, aby bránil našu vlasť. Nenesiem žiadnu zodpovednosť za to, ako sa s ním rozhodli naložiť politici,“ citovala legendu svetového zbrojárstva televízia Russia Today. Ako však pripomína, aj Michail Kalašnikov bol občas z popularity svojho samopalu trochu rozpačitý.
„Som na svoj vynález hrdý, ale mrzí ma, že slúži aj teroristom,“ odpovedal na jednu z mnohých novinárskych otázok, či neľutuje, že priviedol na svet zbraň, ktorá sa teší veľkej popularite aj v podsvetí.
„Možno by bolo lepšie, keby som prišiel s niečím, čo môžu ľudia bezpečne používať a pomohlo by to v práci i bežným farmárom. Trebárs s kosačkou na trávu,“ dodal vtedy Kalašnikov.
Paradoxne ruská armáda v súčasnosti hľadá modernú náhradu za zbraň, ktorej má stále plné sklady. Väčšina exportu z Iževska tak smeruje na americký trh, kde sa uchytili civilné verzie „kalašnikovov“, predávané pod názvom sajga.
Profil Michaila Kalašnikova
Kalašnikov sa narodil 10. novembra 1919 v obci Kuria v Altajskom kraji. Od roku 1938 začal slúžiť v armáde, v Kyjevskom vojenskom okruhu. Počas služby v tankovom pluku, dislokovanom v meste Stryj, sa prejavil tvorivý prístup Michaila – zostrojil registrátor množstva výstrelov z tankového dela. Vtedy sa stretol s veliteľom Kyjevského vojenského okruhu, maršalom Georgijom Konstantinovičom Žukovom, ktorý mladému vynálezcovi venoval hodinky s jeho vyrytým menom.
V prvých mesiacoch Veľkej vlasteneckej vojny veliteľ tanku Kalašnikov bojoval na Brianskom fronte. Po ťažkom zranení sa dostal do vojenskej nemocnice. Tu sa prvýkrát zamyslel nad nevyhnutnosťou zostrojenia kvalitných automatických zbraní v Sovietskej armáde, ktoré by nezaostávali za nemeckými zbraňami. Hoci nemal špeciálne technické vzdelanie, Michail sa pustil do roboty. Nasledujúcich šesť mesiacov pracoval nad prototypom novej útočnej pušky – samopalom AK-47.
Známy výrobca zbraní generál Anatolij Arkadijevič Blagonravov ocenil talent amatérskeho konštruktéra: Kalašnikova poslal slúžiť na moskovský polygón, ktorý bol základňou jedného z vedecko-výskumných inštitútov. Tu od roku 1943 pokračoval v práci na svojom samopale AK-47. Zbraň sa však podarilo uviesť do výroby až po skončení druhej svetovej vojny.
V roku 1949 mladého konštruktéra vymenovali do funkcie vedúceho inžiniera strojárskeho závodu v meste Iževsk. Práve tu začali vyrábať samopal AK-47. Neskôr tu vytvoril celú plejádu automatických zbraní, napríklad, samopal AKM, guľomety RPK, PK a PKT, ktorých kvalita sa dodnes považuje za neprekonanú. Za 60 rokov pôsobenia v závode sa Michail Kalašnikov vypracoval až na post šéfkonštruktéra zbrojárskej firmy Ižmaš.
Kalašnikovovi udelili vedeckú hodnosť doktor technických vied. Ako občan bývalého Sovietskeho zväzu za svoj vynález dostal niekoľko vysokých štátnych ocenení. Bol dvojnásobným Hrdinom socialistickej práce, nositeľom troch Leninových radov či laureátom Štátnej ceny. Uznaním jeho mimoriadneho talentu bolo nariadenie bývalého prezidenta Ruskej federácie Borisa Nikolajeviča Jeľcina o vyznamenaní konštruktéra radom "Za zásluhy o vlasť" a jeho povýšenie do hodnosti generálmajora. Bol aj Zaslúženým činiteľom vedy a techniky a Čestným občanom Udmurtskej republiky. V roku 2004 v Iževsku bolo na jeho počesť otvorené Múzeum strelných zbraní M. T. Kalašnikova.