Koniec tradičnej politiky všemocných veľkých strán tak, ako sme boli svedkami posledného takmer štvrť storočia od pádu komunistického režimu. A razantný nástup silného prezidenta, ktorý svoje mocenské ambície prejavil v minulosti už niekoľkokrát.

To všetko sa očakáva od víkendových parlamentných volieb v Česku. Práve tie totiž do veľkej miery rozhodnú o tom, či sa naši západní susedia posunú od premiérskeho smerom k prezidentskému systému. „Po voľbách sa môže výrazne rozšíriť manévrovací priestor pre prezidenta Miloša Zemana. A to v prípade, že žiadna strana nebude mať výraznú prevahu a vláda dostane pomerne slabý mandát. Vtedy, naopak, sila prezidenta Zemana podstatne narastie,“ povedal pre HN český politológ Oskar Krejčí.

Hrozba pre ČSSD

Dvojdňové voľby, ktoré sa v Česku uskutočnia zajtra a v sobotu, tak budú rozhodovaním o politickej sile Miloša Zemana. Ten sa netají tým, že chce vo vládnej politike výrazne miešať karty. „Po voľbách vymenujem za predsedu vlády predstaviteľa víťaznej strany, a to nezávisle od toho, aká strana to bude,“ vyhlásil pred časom prezident.

Podporil tým úvahy, že do kresla premiéra nechce v prípade očakávaného víťazstva sociálnej demokracie posadiť jej lídra Bohuslava Sobotku, ale podpredsedu Michala Haška. Práve ten je známym spojencom Zemana a podporovateľom jeho politiky.

Tento variant prednedávnom ešte oživil Zemanov hradný kancelár a šéf strany Zemanovcov Vratislav Mynář. Naznačil, že prezident sa chystá zostavením vlády poveriť toho politika z víťaznej strany, ktorý vo voľbách získa najviac preferenčných hlasov. A tým by v prípade sociálnej demokracie mohol byť práve Hašek. „Už teraz má Hašek vnútri ČSSD väčšiu podporu než Sobotka. Na druhej strane hrozí, že ak by Zeman do premiérskeho kresla naozaj dosadil práve Haška, sociálna demokracia by sa rozštiepila a mohla by stratiť väčšinu,“ doplnil Krejčí.

Zemanove manévre

Zeman podobné manévre vyskúšal už po júnovom páde vlády Petra Nečasa. Hoci Miroslava Němcová z ODS mala väčšinu 101 hlasov na to, aby ako premiérka doviedla Česko k predčasným voľbám, Zeman dal prednosť úradníckej vláde na čele s jeho bývalým ministrom Jiřím Rusnokom.

Niečo podobné môže Zeman vyskúšať i teraz. „Problém je v tom, že prezident nemá ústavne stanovený termín, do ktorého musí niekoho poveriť zostavením vlády. Dovtedy, kým nevznikne nový kabinet, bude krajinu viesť Rusnokova vláda v demisii,“ pripomenul Krejčí.

Na rozdiel od situácie po páde Nečasovho kabinetu však Zeman môže ponúknuť svojho kandidáta len dvakrát. Ak ani jeden z nich neprejde cez hlasovanie v parlamente, do tretice vyberie nového premiéra šéf Poslaneckej snemovne.