Tradičným politickým stranám dochádza dych. Voliči majú pocit, že sú neschopné a podviedli ich, keď sa tvárili, že vedia nachádzať riešenia. Popularita populistických politických zoskupení medzitým rastie. Európa tak v nasledujúcich mesiacoch môže podľa expertov očakávať politické zemetrasenie.
Pozrite sa na pochodujúcich Sasov v Drážďanoch a vidíte budúcnosť európskej politiky. Pozrite sa na Francúzsko, kde zrazu získava body krajne pravicový Národný front Marine Le Penovej, a uvidíte to isté. Pozrite sa na Grécko, kde má k nedeľnému volebnému víťazstvu našliapnuté radikálne ľavicová Syriza.
Alebo na trochu iný prípad zo Slovinska, kde vlani vyhral voľby Miro Cerar, ctihodný, no neznámy univerzitný profesor ústavného práva, ktorý vstúpil do politiky len šesť týždňov pred nimi. Majú byť predzvesťou politického zemetrasenia, ktoré sa možno tento rok odohrá v Európe.
K tejto prognóze dochádza rešpektovaný Economist Intelligence Unit v štúdii pre britskú BBC.
Analýza prináša štyri hlavné závery:
1) Príťažlivosť populistických strán rýchlo rastie, niektoré z nich by mohli vyhrať voľby, ale aj keby nie, v dôsledku ich nástupu budú tradičné politické strany nútené uzatvárať predtým nemysliteľné politické spojenectvá
2) Európska "kríza demokracie" je priepasťou medzi elitami a voličmi
3) V srdci európskej politiky je diera v mieste, kde by mali byť veľké myšlienky
4) Kľúčovými faktormi, ktoré k súčasnému stavu prispievajú, sú nízka volebná účasť a prepad členstva v klasických politických stranách.
Mimochodom, to posledné dokladajú až nečakané čísla. V Británii od roku 1980 do roku 2009 stratili politické strany dve tretiny členov, vo Francúzsku asi 57 percent, vo Švédsku skoro polovicu, v Taliansku tretinu a v Nemecku viac ako štvrtinu. Je to celoeurópsky trend.
Najbližším okamihom, kedy by sa mohlo ukázať, že sa štúdia napĺňa, je najbližšia nedeľa, kedy predčasné grécke voľby môže vyhrať Syriza. "Ak by sa to stalo, vyslalo by to šokové vlny do celej Európskej únie, pretože výsledok by sa stal katalyzátorom politických otrasov inde," uviedla správa. Ďalšími krajinami, ktoré sú zraniteľné, pretože čakajú voľby a na vzostupe sú tam nové politické sily, sú Dánsko, Fínsko, Španielsko, Francúzsko, Švédsko, Nemecko a Írsko.
Sklamanie z tradičných strán
Príčinou možných zmien je narastajúca nespokojnosť so súčasnými politickými stranami. Medzi nimi a ich tradičnými voličmi sa otvorila medzera. Do nej sa posúvajú populisti, ktorí ju síce vedia dobre vycítiť, no prichádzajú často so zlými a povrchnými riešeniami.
Do karát im hrá pocit ľudí, že boli podvedení politikmi, keďže tí nemajú patričné schopnosti, nenachádzajú riešenia ani vízie a viac než záujmy verejnosti sledujú osobné či stranícke ciele. Ukazuje sa tiež, že vo svete, kde vedľa seba vďaka mnohým informáciám, a teda mnohým rôznym výkladom udalostí existuje veľa právd naraz, narastá medzi ľuďmi túžba, aby im konečne niekto zjavil tú jedinú správnu. Sú ochotní skúšať aj úplne neznáme hlasy.
Podľa štúdie Economist Intelligence Unit populisti ťažia predovšetkým z obáv, že rozhodovanie sa presúva do Bruselu, zo znepokojenia z imigrácie a ekonomiky, ktorá prešľapuje na mieste.