Grécko má nový plán, ako sa dostať k peniazom od Bruselu. Výmenou za poslednú časť záchranného úveru núkajú Atény extra balíček opatrení, ktorý má do rozpočtu problémovej krajiny v tomto roku priniesť 3,7 miliardy eur. Aj keď tamojšia vláda na čele s krajne pravicovou Syrizou plán oficiálne nezverejnila, gréckym médiám sa ho podarilo odhaliť.

Zatiaľ nepresvedčil

Ak sa kabinetu pod taktovkou premiéra Alexisa Tsiprasa k sedemmiliardovej dávke nepodarí dostať, hrozí krajine už v polovici apríla bankrot. Samotný líder vyhlásil, že nový plán opatrení má byť kľúčom k „úprimnému kompromisu“ s partnermi v eurozóne. Varoval však, že nepristúpi na každú podmienku. V rámci jeho avizovanej snahy o „zastavenie krvácania gréckeho ľudu“ napríklad úplne vylúčil zvýšenie dane z pridanej hodnoty.

Opakuje sa však scenár z posledných týždňov. Gréci opakovane klopú na dvere eurovalu, ich „ponuka“ však zatiaľ lídrov nepresvedčila. A podobný scenár hrozí aj tentoraz. „Návrh bol útržkový a vágny. Grécki kolegovia niektoré opatrenia nevedeli technicky vysvetliť,“ vyhlásil pre Wall Street Journal nemenovaný zdroj z rokovaní medzi zástupcami Grécka s expertmi Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu. Atény inštitúcie údajne vyzvali, aby plán dopracovali.

„Neviem sa zatiaľ ku gréckemu plánu vyjadriť. Oficiálne nám ho majú poslať dnes večer. Zajtra o ňom budeme rokovať na úrovni štátnych tajomníkov eurozóny,“ povedal pre HN štátny tajomník nášho rezortu financií Vazil Hudák. Negatívne správy o pláne, ako aj fakt, že Gréci so zverejnením programu váhajú, však podľa neho neveští nič dobré. „Očakávam, že rokovania s Gréckom budú opäť náročné,“ sucho skonštatoval.

Je to možné

Napriek nedostatku detailov si experti myslia, že nahnať takmer štyri miliardy eur do rozpočtu by nemal byť problém. „Otázka je, či tamojšia vláda vie, ako na to. Nie som si napríklad istý, či je spolupráca medzi európskymi krajinami dostatočne pevná na to, aby mohlo prebehnúť zdanenie peňazí na účtoch v zahraničí,“ hovorí analytik spoločnosti AcrossPrivateInvestments Radoslav Kasík. Opatrenia, ako boj s únikmi pri platbe dane z pridanej hodnoty, sa však podľa neho budú páčiť.

Podľa plánu, ktorý unikol do gréckych médií, však bude vláda definitívne pokračovať v privatizácii. Pre tento rok však odhaduje, že za predaj majoritného podielu v najväčšom prístave Piraeus a predaj lokálnych letísk utŕži „iba“ jeden a pol miliardy eur. Pôvodne sa pritom odhadovalo, že z predaja majetku získa štát o 700 miliónov viac.

Staronová zbraň

Tsipras si však pripravil poistku v prípade, že Brusel zostane neoblomný. Už ôsmeho apríla sa má stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. A reč má byť údajne aj o finančnej pomoci pre Atény. Podľa analytikov je to skrytá vyhrážka eurozóne. „Ak Grécko v tejto situácii bude súhlasiť s pôžičkou od Ruska, budú musieť zrejme súhlasiť aj s vojenskou prítomnosťou ruskej armády v krajine, alebo vetovaním ďalších sankcií proti Kremľu zo strany Európskej únie,“ upozorňuje ekonóm spoločnosti Moody's Analytics Chris Lafakis. Slovensko však nemá strach z významnejšej úlohy Ruska pri záchrane Grécka. „Viem si predstaviť, že Rusko by mohlo ponúknuť krátkodobú pôžičku Grécku. Vzhľadom na ekonomicky komplikovanú situáciu spojenú s dosahom sankcií však nepredpokladám, že Rusko by bolo schopné dlhodobejšie pomáhať Grécku,“ uzatvára Hudák.