Ako málo chýbalo a kontinentálna Európa, a neskôr možno celý svet, mohol skončiť pod násilnou a totalitnou taktovkou nacizmu alebo komunizmu. Ak nacizmus označujeme ako krajnú pravicu a komunizmus ako krajnú ľavicu, potom sme – chvalabohu – na tejto pomyselnej politickej osi skončili kdesi uprostred.

Demokraciu a slobodu sme ubránili pred oboma extrémami. A to, bohužiaľ, nie silou myšlienky, ako by sa nám chcelo veriť, ale psychickou a fyzickou odvahou a silou ľudí, ktorí – ako to osud chcel – museli bojovať proti obom dôsledkom. Nacizmus i komunizmus, hoci sú na opačnej strane spektra, si však v mnohom podávajú ruky, ako to koniec koncov často s extrémami býva. Oba režimy vraždili svojich ľudí, oba chceli ovládn...