Úplne prvé tunely vznikli pod hraničnou líniou medzi Gazou a Egyptom. Palestínčania nimi pašovali zbrane, neskôr aj tovar každodennej potreby. Keď sa pred desiatimi rokmi izraelskí vojaci z Gazy stiahli, počet tunelov podľa BBC začal rýchlo narastať.
Do pašovania je zapojená veľká časť miestnych obyvateľov a daň z "importovaného" tovar tvorí dnes podstatnú časť príjmov Hamasu. Vlani však egyptský vojenský režim tunely ústiace na Sinaji uzavrel, čo značne prispelo k súčasnej ekonomickej kríze na palestínskom území.
Najneskôr od roku 2001 začali Palestínčania podzemné chodby využívať k útokom na vojakov židovského štátu. Pod izraelským kontrolným stanovišťom vykopali tunel, napchali ho výbušninami a vyhodili do povetria. Lenže onedlho zistili, že táto metóda nie je príliš efektívne. Práca na tunely bola náročná a Izraelčania pri explózii väčšinou utrpeli len ľahké zranenia.
Palestínski radikáli preto zmenili taktiku. V januári 2006 sa bojovníci brigád Izz ad-Dína al-Kassáma vynorili z tunela pri kibuci Kerem Šalom za hranicou Gazy a zaútočili na izraelskú hliadku. Dvoch vojakov zabili, ďalších dvoch zranili a mladého desiatnika Gilada Šalita odtiahli tunelom do Gazy kde strávil päť rokov v zajatí.
Podzemné bludisko
Tento veľký propagandistický úspech palestínskych radikálov prišiel v roku, kedy kontrolu nad Pásmom Gazy prevzal Hamás. Radikálne hnutie postupom rokov vybudovalo pod obývanými oblasťami rad podzemných bunkrov, ktoré sú prepojené tunelmi s mnoho vstupmi a výstupmi.
Odborníci tento podzemný labyrint porovnávajú s tunelmi Vietkongu z doby vojny vo Vietname. BBC však upozorňuje, že tunely Hamasu sú oproti norám vietnamských partizánov ďaleko sofistikovanejšie. Steny a stropy sú vybetónované, v tuneloch funguje elektrina a všetky potrebné vymoženosti pre dlhší pobyt pod zemou. Ak do nich nepresakuje podzemná voda, ktorú je potrebné odčerpávať, nevyžadujú tunely takmer žiadnu údržbu.
Keby tunely neboli vybetónované, rozpadli by sa. Pôda v Gaze je totiž veľmi sypká a robotníci Hamasu by ich museli neustále obnovovať a vystužovať. Tunely určené na pašovanie tovaru a zbraní z Egypta sú širšie, aby nimi prešli aj väčšie veci (napríklad raketa fadžr-5 meria viac ako 6 metrov a váži asi tonu). Zato tunely, ktoré slúžia na infiltráciu do Izraela, sú len na jedno alebo dvoje použitie a široké sú len tak, aby nimi prešiel vyzbrojený muž.
Tunely sú navzájom prepojené a majú mnoho vchodov a východov. To bojovníkom Hamasu umožňuje prekvapivý útok z rôznych smerov, po ktorom opäť bleskovo zmiznú pod zem. Vstupy a pravdepodobne aj samotné tunely sú zabezpečené nástražnými výbušninami, ktoré Hamas prvýkrát použil počas izraelskej ofenzívy v Gaze v rokoch 2008 - 2009. Presný rozsah podzemného bludiska okrem Palestínčanov nikto nepozná, izraelská armáda predpokladá, že tunelov sú desiatky.
Žiadne zbíjačky
Kopanie a betónovanie tunelov je náročná manuálna práca, ktorá trvá aj niekoľko mesiacov. Robotníci pracujú dvadsať metrov pod zemou a nesmú používať žiadne motorové náradie, ako sú zbíjačky, pretože ich rachotanie by mohli započuť izraelske výzvedné služby.
Izraelčania sa snažia tunely odhaliť pomocou rôznych akustických, seizmických či radarových pomôcok. Podľa izraelskej tajnej služby sú vstupy často skryté pod podlahami domov, mešít či škôl. Ale aj keď sa vojakom židovského štátu podarí nájsť jedno z mnohých ústi, nemajú zďaleka vyhrané. Musia prejsť dom po dome, aby trasu podzemnej chodby z Gazy k izraelskej hranici kompletne zmapovali.
Preskúmaný tunel je potom nutné zničiť bezo zvyšku. Keby Izraelčania len zavalili jeho ústie a vzduchové šachty, bojovníci Hamasu by tunel rýchlo opäť uviedli do prevádzky. Preto izraelská armáda tunely naplní výbušninou a odpáli.