Hrozné útoky v americkom San Bernardine vzbudili veľa pozornosti médií a vlády. Išlo o veľmi špecifické útoky, kedy Syed Farook a Tashfeen Malik neboli prepojení so žiadnou teroristickou skupinou alebo sieťou. Išlo teda o skutočných teroristov? Alebo dostávali príkazy od nejakej tajomnej a doteraz nepoznanej organizácie? Odpovede na podobné otázky sú jednoduché a vzbudzujú obavy. Určite išlo o teroristov, ktorí používali extrémne nebezpečnú taktiku. Nazýva sa "odpor bez vodcov". Americké bezpečnostné zložky sú z tejto taktiky stále zmätené, a to jasne ukazuje, o ako veľmi nebezpečnú taktiku ide.
Výraz "odpor" či "rezistencia" nemá prirovnávať teroristické útoky k nejakým partizánskym jednotkám. Ide o čisto technický výraz, ktorý má veľmi zaujímavú históriu. Tá začala v osemdesiatych rokoch na americkej ultrapravicovej scéne. Krajná pravica a neonacisti skúšali vytvoriť partizánske jednotky, ktoré by bojovali proti americkej vláde. Nejaké škody tieto jednotky síce spôsobili, ale čoskoro zmizli. Ich problémom bolo, že federálne sily mali v týchto organizáciách svojich ľudí, takže každý plán na útoky bol okamžite odhalený. Intelektuálni vodcovia neonacistov sa tak snažili vytvoriť inú taktiku a prišli práve s "odporom bez vodcov".
Základom novej taktiky boli väčšinou akcie jednotlivcov či malých skupín. Hlavným rysom bola absencia štruktúry a jednotného vedenia. Jednotlivé skupiny zabezpečovali propagandu a existovali len všeobecné návrhy toho, ako postupovať. Ich realizácii sa potom mohol zhostiť ktokoľvek. Tento koncept nezávislých jednotlivcov a buniek tak nepracoval so žiadnymi príkazmi zhora, so žiadnym vodcom či jednotným smerom. Jeho dokonalosť spočívala najmä v tom, že už nešlo predpovedať, kedy a kde dôjde k útokom. Internet potom poskytol dokonalý priestor pre šírenie informácií a pravicové skupiny patrili k jeho prvým používateľom.
Pravicový intelektuál William Pierce vydal v roku 1989 knihu, ktorá obsahuje prorocké posolstvo týkajúce sa rezistencie bez vodcov. Je o teroristovi, ktorý zabíja zmiešané páry a bola venovaná Josephovi Paule Franklinovi. To bol rasistický vrah, ktorý viedol súkromnú trojročnú vojnu v sedemdesiatych rokoch, keď vraždil zmiešané páry a vyhadzoval do povetria synagógy. Jadrom spomínanej knihy je myšlienka na "revolučnú nákazu". Hoci jej hlavná postava nedokáže zvíťaziť nad vládou a systémom, jej činy slúžia ako vzor a inšpirácia pre ďalších ľudí a skupiny. Cieľom bolo vytvoriť nikdy nekončiaci cyklus ďalších a ďalších "osamelých lovcov", ktorí mali byť pripravení obetovať sa v záujme zničenia spoločnosti, ktorú považovali za zlo.
Krajná pravica nedokázala popísané myšlienky naplniť. Ale táto taktika osamelých lovcov bola prevzatá islamistami. Keď čítame online texty al-Káidy, často narazíme na pasáže, ktoré sa veľmi podobajú úvahám Pierceho. Týka sa to najmä odporu bez vodcov. Nejde o žiadne prekvapenie, pretože propagandista Anwar al-Awlaki žil v deväťdesiatych rokoch v USA, kde mal prístup k širokej škále paramilitárnych kníh a manuálov.
To všetko znamená, že žiadna protiteroristická taktika, ktorú teraz používajú v Spojených štátoch, nie je schopná detekovať a zabrániť budúcim útokom. Nemožno sledovať vodcu teroristov, ktorí neexistujú. Nemožno infiltrovať skupiny, ktoré nie sú. A všetka propaganda a teroristické metódy možno nájsť na internete. Predpokladajme napríklad, že 99% amerických moslimov má úplne odmietavý postoj k terorizmu. Ak nepočítame žiadnych nových imigrantov, zostáva nám stále asi 30-tisíc potenciálnych militantov. To je dosť na vytvorenie 10-tisíc buniek. Zdá sa, že riešenie tohto problému by v nasledujúcich rokoch malo byť absolútnou prioritou. Mohli by sme začať aspoň tým, že povieme, kto vlastne je náš nepriateľ?
Článok bol zverejnený na webe patria.cz.