Britskú vládu v posledných dňoch rozdelil postoj k Saudskej Arábii. Premiér David Cameron totiž v utorok zmietol zo stola kontroverznú zmluvu na výcvik saudskoarabských väzenských dozorcov, a to aj napriek odporu dvoch kľúčových ministrov svojho kabinetu.
Cameronova hovorkyňa to síce popiera, podľa britskej tlače je však dôvod jasný – rozsudok Rijádu nad 74-ročným Britom Karlom Andreem, ktorý bol za fľaše domáceho vína v aute odsúdený na 350 rán bičom, píše portál lidovky.cz.
Saudi sú pre Britov dôležitý partner
Jeho syn Simon pre televíziu CNN povedal, že by jeho otec, ktorý trpí astmou a v minulosti bojoval aj s rakovinou, bičovanie zrejme neprežil. „Chápem, že spáchal zločin a ponesie jeho následky, chápe to aj on. Vzhľadom na jeho zdravotný stav však dúfam, že dostane milosť a bude prepustený,“ vyhlásil. Karl Andree už pritom za svoj prehrešok kvôli saudskoarabským zákonom strávil viac ako rok vo väzení.
Za Andreeho sa postavil aj Cameron a napriek lobovaniu ministerky vnútra Theresy Mayovej a šéfa britskej diplomacie Philipa Hammonda odmietol posvätiť zmluvu o spolupráci vo väzenstve v hodnote 5,9 milióna libier.
O peniaze však Britom nešlo – ministri podľa denníka The Times argumentovali tým, že kontrakt pomôže Saudom reformovať väzenstvo a že jeho odmietnutie by poškodilo vzťahy s kľúčovým spojencom.
Saudská Arábia je pritom pre Britov nesmierne dôležitým ekonomickým partnerom – spoločné podniky majú hodnotu 11,5 miliardy libier a Saudi sú aj najväčšími odberateľmi britských zbrojoviek, ktoré od nich v posledných piatich rokoch dostali štyri miliardy libier. V ultrakonzervatívnom vahhábovskom kráľovstve teraz žije a pracuje vyše 30-tisíc britských občanov.
Saudi ničia aj pamiatky
Aj preto majú Briti, ale aj Francúzi alebo Američania tendenciu zatvárať oči pred porušovaním práv menšín, ktoré je v krajine na dennom poriadku.
Blízkovýchodný spravodajca denníka The Independent Robert Fisk však tento týždeň upozornil ešte na jednu skutočnosť, ktorú Západ blahosklonne prehliada: systematické ničenie historických pamiatok saudskoarabským režimom.
Zatiaľ čo svet vydesene sleduje ničenie antickej Palmýry teroristami z Islamského štátu, buldozéry ničiace hrobky, mešity a pevnosti Osmanskej ríše nikoho nevzrušujú.
Okrem osmanských pamiatok však stúpenci vahhábovskej vetvy islamu ničia aj pamiatky späté priamo so životom proroka Mohameda a jeho rodiny.
Fisk upozorňuje napríklad na dom prorokovej prvej ženy Chadídži, ktorý sa premenil na verejné záchody, alebo dom prorokovej svokry abú Bakra, ktorý bol zrovnaný so zemou, aby uvoľnil miesto pre hotel Mecca Hilton. Podobne dopadli aj stovky osmanských domov v Mekke okolo Veľkej mešity – boli zbúrané, aby sa rozšírili obrie projekty spojené s púťou do Mekky.
Saudi prijali vahhábovskú verziu viery z učenia Mohameda ibn Abdula Vahhába, ktorý presadzoval návrat islamu k jeho najranejšej podobe. Akékoľvek historické pamiatky sú podľa neho zámienkou na modloslužobníctvo a treba ich zničiť.
Keď potom zjednotiteľ arabských kmeňov Abd al-Azíz ibn Saud prišiel v 20. rokoch do Mekky, jeho prvým krokom bolo zničenie cintorína, kde bola pochovaná prorokova žena Chadídža.
Fisk pripomína, že ničí sa aj v Európe – vojnou zničené, ale stovky rokov staré mešity v Bosne sa zbúrali v prospech nových betónových, ktoré platia práve Saudi.