Pohľad na pobrežie aljašskej osady Kivalina. Snímka: SITA/AP

Malá aljašská dedinka Kivalina je domovom asi 400 obyvateľov a nachádza sa desiatky kilometrov za polárnym kruhom. Pre Ameriku sa stala symbolom dôsledkov globálneho otepľovania, ktoré tu možno pozorovať na každom kroku.

Miestnych Iñupiatov trápi najmä fakt, že ľadová krusta sa v posledných rokoch zmenšila natoľko, že už po nej nemôžu chodiť. Nemôžu sa tak venovať tradičnému lovu veľrýb, ku ktorému majú vďaka výnimke od úradov oprávnenie.

"Globálne otepľovanie nám spôsobuje veľa problémov. Ľad už nie je taký hrubý, ako býval. Boli sme zvyknutí na tri metre hrubý ľad i ďaleko v oceáne," vysvetlil serveru The Washington Post Joseph Swan, jeden z dedinských starešinov.

Miznúca ľadová prikrývka má aj ďalšie následky. Dedina je pri príboji bičovaná obrími vlnami a pôdu, na ktorej stojí, postupne rozožiera erózia. Kivalina tak iba čaká na to, ktorý z problémov ju nakoniec pochová. Kritickou situáciou už sa začali intenzívne zaoberať aj politici z ďalekého Washingtonu.

Jedinou nádejou na záchranu je totiž kompletné premiestnenie dedinky, čo by však stálo okolo sto miliónov dolárov. Barack Obama pri tom pred pár rokmi sľúbil na pomoc pôvodným obyvateľom Ameriky celkovo len 50,4 milióna dolárov.

Do situácie okolo premiestnenia Kivaliny pred týždňom vstúpila ministerka vnútra Sally Jewellová, ktorá za polárny kruh osobne zavítala. "Váš príbeh nám pomôže pochopiť, čo sa tu deje," uviedla na stretnutí s občanmi Jewellová a pripomenula tak, že v ohrození sú aj ďalšie dediny na pobreží.

Súčasná situácia podľa nej pomôže aj so zháňaním prostriedkov pre pomoc "všetkým komunitám, ktoré žijú na pobreží" a sú ohrozované stúpajúcou hladinou morí a oceánov. Jewellová sa tým podľa svojich slov nechce zameriavať iba na Aljašku.

Obyvatelia Kivaliny tvrdia, že vláda má povinnosť zabezpečiť presun ich dediny. Argumentujú, že keby nebolo vlády, v ohrozených oblastiach by sa natrvalo neusadili. Miestni Inuiti v minulosti nemali stabilný domov a počas lovu putovali aj stovky kilometrov. Usadili sa až po tom, čo vláda v roku 1906 vybudovala 26 škôl určených pre pôvodných obyvateľov Aljašky. Okolo škôl potom začali vznikať dediny a mestá. Jedným z nich bola aj Kivalina.

Skepticizmus miestnych k vládnym sľubom je na mieste. Problémy pobrežných aljašských dedín totiž politici riešia už viac ako dvadsať rokov. Bez výsledku. Veľké očakávania vzbudzovala pred desiatimi rokmi návšteva Hillary Clintonovej a Johna McCaina, na ktorej obaja politici chceli zistiť, čo je pravdy na zvesti o ohrozených dedinách. Zostalo však iba pri veľkých slovách a konkrétnej pomoci sa pôvodní obyvatelia Aljašky nedočkali.

A ako to tak vyzerá, záchrana od politikov nepríde ani v nasledujúcich rokoch. Ľuďom Kivaliny tak zrejme nezostane nič iného, ​​než sa presťahovať na vlastné náklady.

Pozrite sa, ako Kivalina mizne kvôli zmenám klímy: