Afganskí prevádzači ľudí vytvorili profesionálnu sieť pre dopravu utečencov do Európy. Nemeckí spravodajcovia v posledných dňoch varujú, že na Západ sa valí nová silná vlna Afgancov. Tí už teraz po Sýrčanoch tvoria druhú najpočetnejšiu skupinu žiadateľov o azyl.
Potom, čo mu vlani v decembri v Kábule skrachoval obchod s obuvou, rozhodol sa Azam Dastegir, že sa pokúsi dostať do Francúzska, kde už v tej dobe žili príbuzní jeho manželky.
Príznačná je cesta, ktorú k naplneniu svojho zámeru zvolil. Nepožiadal o vydanie francúzskeho víza, ako by sa patrilo, ale usúdil, že istejšie bude, keď sa obráti na afganských pašerákov ľudí, píše portál iDNES.cz.
Z toho, čo sa dopočul, sa to nezdalo ako stávka na zlú kartu. Pašerák, s ktorým sa spojil, mu za päť tisíc amerických dolárov sľúbil hladký priechod do Bulharska, jednej zo vstupných brán pre migrantov, ktorí sa túžia dostať do západnej Európy.
Zo začiatku všetko klapalo. V máji 28-ročný muž odletel z Kábulu do Teheránu. Až tam mu začalo útrpné dvojtýždňovej martýrium, lebo ešte len v Iráne nastúpil do pašovacieho molochovi, ktorý v Afganistane vznikol po tom, čo sa tam bezpečnostná a ekonomická situácia zásadne zhoršila.
"Pašerákom ide len o peniaze, nekonajú s vami ako s človekom," zveril sa neskôr reportérovi amerického denníka The Wall Street Journal. Mladý muž svoj vysnívaný cieľ nakoniec nedosiahol. Pašeráci ho podviedli, a tak je už dnes zase späť v afganskej metropole.
Pašeráci narazili na zlatú žilu
Desaťtisíce iných Afgancov však podobným spôsobom tento rok do Európy dorazili. Podľa OSN len za prvý tohtoročný polrok požiadalo na starom kontinente o azyl osemdesiat tisíc Afgancov. Ide o trojnásobný počet oproti rovnakému obdobiu roka 2014.
Počet afganských utečencov bude pravdepodobne ďalej strmo stúpať. Pre prevádzačov ľudí je totiž často skreslená túžba mnohých Afgancov po lepšom živote v zasľúbenej Európe povestnou zlatú žilou. Nehanebne bohatnú, lepšie sa organizujú a hrnú na Západ ďalšie a ďalšie várky nešťastníkov.
Azam Dastegir možno narazil na podvodníkov. V Afganistane však zjavne existujú oveľa schopnejšie skupiny pašerákov ľudí.
Nemecká spolková spravodajská služba tvrdí, že afganskí prevádzačmi vytvorili profesionálnu sieť, niečo ako nelegálnu "cestovnú kanceláriu", pre dopravu utečencov do Európy.
"V Afganistane vznikla vysoko profesionálna pašerácka štruktúra, ktorej sieť siaha cez Turecko až do Grécka, Talianska a Francúzska," povedal riaditeľ nemeckej rozviedky BND Gerhard Schindler nemeckému denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Podľa neho pašerákom nahrávajú nedávnej bojové úspechy Talibanu aj kolabujúca afganská ekonomika, takže sa dá očakávať ďalší nárast počtu utečencov z Afganistanu.
Ako vlnu zastaviť?
Prevažná väčšina z nich mieri do Nemecka. Tamojšia vláda sa Afgancov snaží od príchodu odradiť, zatiaľ však s neveľkým úspechom. Koncom októbra spustil Berlín priamo v Afganistane kampaň, ktorá sa snaží mnohokrát nereálne predstavy o azyle v Nemecku uviesť na pravú mieru.
Nemecká vláda tiež Kábul upozornila, že veľká časť Afgancov nemá v jej krajine nárok na azyl. Podľa zdrojov z nemeckého kabinetu totiž prichádzajú spravidla príslušníci strednej triedy, ktorí doma žijú v relatívnom bezpečí a blahobyte. Chudobní z oblastí, kde najčastejšie útočí Taliban, naopak nemajú dosť peňazí na to, aby sa o služby prevádzačov mohli uchádzať.
V priebehu niekoľkých posledných desaťročí bol Afganistan často zdrojom najväčších utečeneckých vĺn. Po sovietskej invázii v roku 1979 prinútili následky vojny k úteku milióny ľudí - prevažne do Iránu a Pakistanu. Po roku 2001 sa väčšina utečencov vrátila domov, o šesť rokov neskôr, po začatí povstania Talibanu, začal exodus znova.
Keďže však islamistické hnutie nie je oficiálne pri moci, je dnes pre Afgancov ťažšie získať v cudzine štatút utečenca. Tí sa preto vo zvýšenej miere obracajú na pašerákov.
Ako tvrdia Afganci, ktorým sa podarilo odísť, nie je dnes v Kábule nič jednoduchšie než kontaktovať prevádzača. Tí sú teraz oveľa drzejší, operujú často pod zásterkou cestovných kancelárií, obchodov s odevmi či lacných hotelov. "Denne k nám volá viac ako sto ľudí a pýtajú sa, či im nepomôžeme odísť do Európy," povedal agentúre AP Džamila Mangal, ktorý v Kábule vlastní niekoľko cestoviek.