Dánsko v sobotu šokovala dvojica teroristických útokov. Strelec útočil na kaviareň, kde sa organizovala debata o slobode prejavu. Neskôr strieľal v blízkosti synagógy. Svedkovia dramatických momentov nikdy nezabudnú na paniku, krik a minúty strachu. Mnoho z nich si myslelo, že sa stanú obeťou islamistov podobne ako redaktori Charlie Hebdo.
Sobota popoludní, sever dánskej Kodane. Do vyhlásenej kaviarne Krudttönden sa pomaly začínajú trúsiť ľudia. Keď vstupujú dovnútra, míňajú ceduľu s nápisom "Umenie, rúhanie a sloboda slova". Debatu práve s týmto názvom zorganizoval švédsky karikaturista Lars Vilks, ktorý si na seba pred pár rokmi poštval zástupy islamských radikálov kvôli zosmiešňovaniu proroka Mohameda. Práve jeho meno je kľúčové pre udalosti, ktoré sa mali z Dánska za pár minút rozletieť do celého sveta.
Mikrofónu v prednáškovej miestnosti sa chopila aktivistka z hnutia Femen Inna Ševčenková. Počúvalo ju asi 35 ľudí, vrátane Vilksa aj francúzskeho veľvyslanca Francoisa Zimeraya, pripomína server BBC. Pokojná debata sa však mala zmeniť na boj o život.
"Práve som sa dostala do časti môjho príhovoru, kde som hovorila, že v Európe je často pojem sloboda slova len ilúziou," opisuje situáciu Ševčenková. Nestihla však ani dokončiť vetu, prerušil ju hlasný zvuk streľby. Útočník strieľal z ulice cez okná a dvere kaviarne, ktorú našťastie strážili aj policajti.
"Počul som streľbu z automatických zbraní a krik. Polícia streľbu opätovala a ja som sa schoval za bar. Nemohol som tomu veriť, bolo to ako vo filme, "spomína na dramatické chvíľky Niels Ivar Larsen, ktorý bol priamo v priestoroch kaviarne. Jedna zo spoluorganizátorek akcie Helle Merete Brixovou povedala, že videla okolo bežať zamaskovaného muža. Jeho útok bol bleskový.
Spomienky na Charlie Hebdo
Účastníkom debaty sa okamžite vybavili udalosti zo 7. januára tohto roku, kedy dvojica teroristov zaútočila na redakciu francúzskeho magazínu Charlie Hebdo a zabila tam 12 ľudí. Spojitosť vyvolával aj útočník. "Keď som počul, že ten človek kričí niečo, čo mi pripadalo ako arabčina, napadlo ma, že to určite je nejaký islamský terorista a chce zabiť Larsa Vilksa," opisuje situáciu po streľbe účastník debaty Dennis Meyhoff Brink.
Ľudia podľa neho prepadli panike, vrhli sa na zem a snažili sa schovať za popadané stoly a stoličky. "Jednoducho sme dúfali, že sa ten vrah nedostane dovnútra. Po pár minútach dovnútra vtrhol ozbrojený muž. Všetci sme spanikárili. Ukázalo sa ale, že to bol jeden z členov dánskej polície. Bol postrelený do nohy, videli sme, ako krváca, "vybavuje si Brink minúty po útoku, pri ktorom zomrel 55-ročný civilista a traja policajti vyviazli so zranením.
Bez zranení sa naopak podarilo vyviaznuť francúzskemu veľvyslancovi. Útok si však podľa svojich slov bude pamätať do konca života. "Pálil na nás zvonku. Podľa mňa mal rovnaké úmysly ako pri útokoch na Charlie Hebdo, len sa mu jednoducho nepodarilo dostať dovnútra, "myslí si Zimeraye. Pomohla tomu aj ochranka Larsa Vilksa, ktorá ho po vyhrážkach od islamistov stráži na každom kroku.
Streľba pri synagóge a hon na útočníka
Dramatické hodiny tým však pre obyvateľov Kodane neskončili. Útočník sa totiž dal na útek. V pätách mu boli ťažko ozbrojení policajti a vrtuľníky. Aj napriek tomu sa mu v noci na nedeľu podarilo zaútočiť znova. Pred synagógou v ulici Krystalgade v centre Kodane strelil do hlavy mladého Žida. Synagógu však v tom čase strážili policajti, ktorí paľbu opätovali. Pri prestrelke utrpeli strelné poranenia rúk a nôh.
Polícia po útoku okamžite uzavrela bezprostredné okolie synagógy. Rasmus Thau Riddersh sa spolu s ďalšími návštevníkmi baru, ktorý sa nachádza oproti synagóge, sa musel ukryť na záchodoch. "Na pokyn polície sme sa ukryli. Nariadili nám ísť čo najďalej od okien, "informoval stanicu CNN ešte počas prebiehajúcej operácie.
Útočník aj naďalej unikal. Polícia však dostala tip a po strelcovi pátrala na severozápade Kodane vo štvrti Nørrebro, ktorá prilieha k centru mesta a kde takmer 30 percent obyvateľov tvoria prisťahovalci alebo ich potomkovia. Pri prečesávaní oblasti zásahový tím oslovil jedného z mužov na ulici. On však odpovedal streľbou. Policajti paľbu opätovali a útočníka zabili. Jeho identitu doteraz nezverejnili.
Dvojicu útokov odsúdili predstavitelia väčšiny svetových veľmocí aj karikaturisti. Bol medzi nimi aj Dán Kurt Westergaard, ktorého karikatúry proroka Mohameda vytlačené v dánskom denníku Jyllands-Posten v roku 2005 vyvolali násilné protesty v islamskom svete. "To je predsa strašné. Po tom, čo sa stalo v Paríži, sa to možno dalo čakať, ale je to predsa tak blízko. Môj prvý pocit bol, že som bol úplne rozzúrený, "vyhlásil po útoku.