Tatiana je 57-ročná učiteľka na dôchodku. Pravidelne navštevovala stanový tábor na Kulikovom poli, kde nocovalo tvrdé jadro proruských separatistov. Boli ich asi štyri desiatky, ďalšie davy ľudí ich však denne chodili podporovať. Sama Tatiana sa za separatistku nepovažuje, nesúhlasí však s vládou v Kyjeve. Ukrajinu teraz podľa nej riadia fašisti.
"Odesa sa nestane fašistickým mestom"
"Odesou sa už dlhšiu dobu šírili zvesti, že sa na piatok chystá útok priaznivcov kyjevskej vlády. Mladí aktivisti však nechceli z tábora odísť," opísala učiteľka, ktorá nechcela zverejniť svoje priezvisko. Otvorene sa priznať k svojim postojom vraj teraz na východe Ukrajiny nie je bezpečné.
"Nikam nepôjdeme. Budeme symbolom toho, že sa Odesa nikdy nestane fašistickým mestom," spomína Tatiana na slová mladíkov z námestia. Spoločne s niekoľkými ďalšími obyvateľmi Odesy ich však nechcela nechať o samote.
"Mysleli sme si, že keď tu s nimi budú dospelí, bude to bezpečnejšie. Vôbec sme si nepredstavovali, že by nás niekto mohol zabiť," povedala Tatiana novinárke. Rozhovor publikoval server Kyiv Post.
Hľadá sa vinník
Rozsúdiť, ako násilnosti pred Domom odborov skutočne začali a kto ich rozpútal, nie je jednoduché. Každá zo strán má svoju verziu, zásadne sa líši aj interpretácia zo strany ruských a ukrajinských agentúr. Isté je, že proruskí separatisti a odporcovia kabinetu Arsenija Jaceňuka sa stiahli do budovy, ktorú potom stúpenci kyjevskej vlády obkľúčili. Potom začali lietať zápalné fľaše. Na chodbách, v kanceláriách a pod oknami zostali nakoniec ležať štyri desiatky mŕtvych.
"Stalo sa to z ničoho nič. Všetky poschodia naraz zahalil čierny dym," líči druhá z účastníčok. Tridsaťpäťročná Aljona poskytovala na druhom poschodí budovy základné lekárske ošetrenie. Zrazu zhasli svetlá a po chvíli prestala tiecť aj voda. Žiadne plamene v budove nevidela.
Podľa jej slov neboli prokyjevskí aktivisti jediní, kto na námestiš priniesol Molotovove koktaily. Rebeli si ich skúšali pripraviť priamo v Dome odborov, neboli však príliš zruční. Zvnútra však budovu nikto nezapálil, myslí si Aljona.
Volala som hasičov, ale nikto neodpovedal
Tatianu uväznil dym v jednej z kancelárií v horných poschodiach budovy. Aktivisti poslali všetky ženy hore, aby sa na prízemí nezaplietli do prestrelky. Dym však po chvíli prenikol aj do jej úkrytu a Tatiana sa bála priblížiť k oknu, aby sa nadýchla čerstvého vzduchu. Sklenenú výplň sa navyše jej ani mužom, ktorí boli s ňou v kancelárii, nepodarilo rozbiť. Túto prácu odviedol až Molotovov kokteil, ktorý priletel zvonku a Tatiane podpálil vlasy.
"Akonáhle sa niekto za oknom objavil, začali tým smerom lietať ďalšie zápalné fľaše. Ustúpila som a čakala. Volala som políciu, hasičov aj záchranku, ale nikto neodpovedal. Pochopila som to tak, že nás skrátka nikto zachraňovať neplánuje," líči dôchodkyňa.
V jednej chvíli sa dokonca rozhodla, že prejde zadymenou chodbou do prízemia. "Nech ma tam pokojne zastrelia, ale udusiť sa tu nechcem," pomyslela si. V okolí schodiska však nebolo vidieť na krok, tak sa zase vrátila.
Pomohol znepriatelený tábor
Dvaja neznámi muži pritiahli pod jej okno slamník a volali, nech skočí. "Stála som v okne možno hodinu, ale veľmi som sa bála," spomína Tatiana. Keď konečne prišla polícia a situácia na námestí sa upokojila, niekto k jej oknu pristavil rebrík. Tatiana bola prvá, kto po ňom zliezol dole. Nemá tušenie, kto jej z budovy pomohol, ani ako dopadli ostatní z "jej" kancelárie.
Neskôr sa ukázalo, že konštrukciu k budove zrejme pristavili priaznivci vlády v Kyjeve. Aj Aljana verí, že jej záchrancovia boli ľudia z pôvodne nepriateľského tábora. Všetkých obyvateľov Odesy, nezávisle na ich politických názoroch, totiž tragický koniec piatkovej potýčky šokoval. Odesania z oboch táborov sa dušujú, že nič také rozhodne nechceli.