Ľahkomyseľnosť kapitána, tuhý mráz a tri sovietske torpéda - to sú hlavné príčiny najväčšej námornej katastrofy všetkých čias. Potopenie lode Wilhelm Gustloff si pred 70 rokmi vyžiadalo deväť tisíc životov. V Baltskom mori vtedy zahynulo šesťkrát viac ľudí ako pri potopení Titanicu.
"30. januára 23:08 (tri torpéda vypálené) s istotou potopený asi 20 000 tonový parník," napísal pred 70 rokmi kapitán sovietskej ponorky S-13 Alexandr Mariněsko svojmu veleniu v Kronštadte. Vo svojej správe neuviedol, že ku dnu poslal loď Wilhelm Gustloff a pravdepodobne to v tej chvíli ani nevedel. Svojim zásahom každopádne spôsobil najväčšiu námornú katastrofu histórie.
Všetko začalo v polovici januára 1945, kedy sovietske vojská donútila Nemcov stiahnuť sa k prístavu Gdyňa. V dokoch vtedy kotvili štyri lode - nemocničná Deutschland, osobné Hansa, Hamburg a práve Wilhelm Gustloff.
Obrie plavidlo pôvodne vôbec neslúžilo vojenské účely. 208 metrov dlhá loď s výtlakom 25 500 ton slúžila nacistickej organizácii Kraft durch Freude a na jej palube sa rekreovali sympatizanti režimu.
Luxusná loď odviezla 1 465 dovolenkárov a 426 členov posádky. K dispozícii im bol plavecký bazén, sedem barov, tančiareň, knižnica, zimná záhrada, hudobné sála či palubné kino.
Smrť v ľadových vodách Baltu
Wilhelm Gustloff najskôr slúžil ako plávajúci lazaret a v novembri 1940 ho v Gdyni premenili na kasárne. V januári 1945 sa mala loď po rokoch kotvenia v prístave dostať opäť do pohybu. Z Gdyne mala odviezť technický personál, vojakov, ale aj tisíce civilistov, ktorí utekali pred blížiacou sa Červenou armádou.
Podľa lodných dokumentov bolo vtedy na palube 6 050 ľudí, pričom maximálna kapacita bola stanovená na 6 000 ľudí. Podľa Heinza Schöna, ktorý vtedy ako 18-ročný potopenie lode prežil a stal sa potom kronikárom katastrofy, sa ale na palube nachádzalo viac ako desať a pol tisícky ľudí, z toho skoro deväťtisíc utečencov.
Kapitán lode Friedrich Petersen urobil hneď dve osudové chyby. Kvôli obavám zo zrážky s inou loďou nechal svietiť palubné a polohové svetlá lode a napriek radám kolegov zamieril do hlbokých vôd ďalej od pobrežia. Tam si však lode, ktoré neboli označené ako humanitárne plavidlo, všimla Marineskova ponorka.
Tridsaťdvaročný kapitán neváhal a o 21:15 nariadil vypustiť štyri torpéda, ktorá niesli mená Za vlasť, Za sovietsky ľud, Za Leningrad a Za Stalina. Prvé tri zasiahli cieľ, štvrté sa vzpriečilo v hlavni.
Len samotné výbuchy zabili stovky ľudí a do lode sa okamžite začala valiť voda. Časť vodotesných priedelov sa vôbec neuzavrela, možno aj kvôli množstvu batožiny cestujúcich, ktorá ich zablokovala. Iné sa zase uzavreli a uväznili pasažierov vo vnútri lode.
Agónia trvala hodinu
Na palubách, kde boli tisíce ľudí, vypukla panika a mnoho ľudí bolo ušliapaných. "Dav sa hrnul cez koberec mŕtvych i živých ľudí stále preč," uviedol Schön pre web Die Presse
Skazu dokončilo mrazivé počasie. Teplota vzduchu bola vtedy 18 stupňov pod bodom mrazu a voda v Baltskom mori bola ľadová. Z ľudí, ktorí skočili cez palubu, ich mnoho zomrelo na teplotný šok. Vo vode, ktorá nemala viac ako štyri stupne, nikto dlho nevydržal.
"Agónia trvala 62 minút, kým Baltské more prehltlo pýchu Kraft durch Freude," napísal o katastrofe nemecký denník Die Welt. Koľko ľudí vtedy tridsať kilometrov od pobrežia zomrelo, sa dodnes presne nevie. Podľa počítačovej analýzy udalosti z roku 2003 si tragédia mohla vyžiadať až 9 400 obetí. Lode nemeckého námorníctva, ktoré prišli na pomoc, vytiahli z vody iba 1 239 ľudí.
Heinz Schön však aj po rokoch váha označiť sovietsky útok za "vojnový zločin". Loď viezla vojakov pod vlajkou nepriateľa a bola ozbrojená. Plavidlo bolo podľa neho zameniteľné s vojenskou loďou a jeho torpédovanie bolo legálne. Marineskova ponorka sa po útoku ponorila a prečkala na dne mora niekoľko útokov hlbinnými bombami.
Miesto, kde sa nachádza vrak lode, je označené ako vojnový pamätník a námorný cintorín. Nachádza sa v poľských vodách a v námorných mapách nesie označenie "prekážka číslo 73".
Miesto stráži poľská pobrežná stráž. Dôvodom sú aj teórie hľadačov pokladov, ktorí si myslia, že na palube Wilhelma Gustloff je legendárna Jantárová komnata pruských kráľov. V roku 2002 držiteľ Nobelovej ceny Günter Grass napísal o tragédii román Ako rak, ktorým v Nemecku po rokoch otvoril debatu o úteku viac ako desiatich miliónov Nemcov z východných provincií.
Zdroj: iDnes.cz