Fetullaha Gulena zbožňujú milióny ľudí. Jeho umiernené poňatie islamu inšpiruje moslimov po celom svete, zámožný klerik sa stretol s pápežom aj rabínmi. Gulenovi stúpenci v jeho rodnom Turecku však miznú v celách. Prezident Erdogan totiž usúdil, že médiá, políciu aj súdy ovládli Gulenovi teroristi - a idú po ňom.
Erdoganov verejný nepriateľ číslo jedna. Tak označila organizácia Reportéri bez hraníc Fetullaha Gulena, umierneného islamského klerika a vodca obrieho náboženského hnutia. Niekdajší spojenec Recepa Tayyipa Erdogana teraz v Turecku čelí zatykaču za vedenie teroristickej skupiny. Nebezpeční zločinci podľa hlavy štátu infiltrovali kľúčové orgány vrátane súdov alebo polície, ovládli televízne štúdiá a celou silou usilujú o Erdoganovo zvrhnutie.
Samotný Gülen sa báť nemusí. Sedemdesiattriročný miliardár dožíva v americkej Pensylvánii, kam sa uchýlil koncom deväťdesiatych rokov. Podľa svojich slov odišiel za kvalitnejšou lekárskou starostlivosťou. Iné hlasy hovoria o tom, že sa chcel vyhnúť súdnemu stíhaniu za výroky, v ktorých údajne - už vtedy - vyzýval k štátnemu prevratu. Duchovný všetky obvinenia poprel, hoci jeho slová odvysielala televízia. Boli vraj vytrhnutá z kontextu.
Plány na prevzatie moci však teraz Gulenovi prisúdil aj prezident Erdogan, ktorý donedávna zastával funkciu premiéra. A keď za ne nemôže potrestať Gulena, zatýka aspoň jeho priaznivcov. Obvinenia z terorizmu si minulý týždeň vypočul napríklad Hidayet Karaca. Žiadny radikál s kalašnikovom v rukách, ale riaditeľ televízie Samanyolu. V putách na istý čas skončil aj šéfredaktor najčítanejšieho tureckého denníka Zaman a traja elitní policajní velitelia, obvinenie z terorizmu sa paradoxne nevyhlo ani bývalému šéfovi protiteroristickej jednotky.
Za "teroristom" stojí pätnásť percent Turkov
Karacova mediálna skupina netajila, že má ku Gülenovmu učeniu blízko. To napokon nie je v Turecku nič výnimočné, hlási sa k nemu zhruba 15 percent obyvateľov. Práve z ich radov však podľa Erdogana do štátnych orgánov aj redakcií prichádzajú ľudia, ktorí chcú priamo zvoleného prezidenta zvrhnúť. Dnešná hlava štátu si to myslí už od minuloročnej korupčnej aféry, ktorá ho zasiahla ešte ako premiéra. Obvineniam z korupcie koncom roka 2013 čelili desiatky ľudí, a to vrátane potomkov členov vlády. Traja ministri kvôli tomu dokonca rezignovali.
"Snažíme sa dostať Turecko medzi desať najvyspelejších krajín sveta, niektorí sa však snažia jeho rast zastaviť. Ide o ľudí zvonku, ktorí však pôsobia aj priamo vo vnútri našej krajiny, "rozčuľoval sa vtedy Erdogan. Analytici z jeho slov už vlani v decembri usudzovali, že premiér vyhlási vojnu práve Gulenovi. Korupčná aféra sa následne obrátila proti tým, ktorí ju vyšetrovali. Tisíce policajtov, sudcov aj prokurátorov prišli o prácu alebo boli preradení na podradnejšie pozície. Premiérova Strana spravodlivosti a rozvoja na jar znovu vyhrala voľby, samotný Recep Tayyip Erdogan sa neskôr nechal zvoliť za prezidenta. Gulenovi stúpenci podľa neho v štátnych orgánoch vytvárajú svoje vlastné paralelné štruktúry. Ako televízii al-Arabíja pred časom vysvetlil Mahir Zeynalov z denníka Zaman, medzi policajnými dôstojníkmi i sudcovia obdivovatelia islamského mysliteľa skutočne sú.
Gülenovci usilovne študujú, preto sa dostali vysoko
"Najväčším úspechom Gülenovho hnutia bolo, že dal vzdelanie miliónom moslimov. Nielen v Turecku, ale po celom svete. Niektorí z nich, tureckí občania, potom legitímne vyšplhali po rebríčku štátnej byrokracie, "uviedol Zeynalov.
"Tvárou v tvár korupčnému škandálu, ktorý žalobcovia vyšetrovali viac ako rok, potom Erdoganovi napadlo, že by mohol byť dobrý nápad obviniť Gülenových stúpencov z prípravy prevratu," dodal s tým, že následná vlna prepúšťania a zatýkania sa zďaleka netýkala len dôstojníkov, ktorí absolvovali Gülenovu školu. "Umožnilo mu to prečistiť políciu aj justíciu od každého príslušníka, ktorého považoval za hrozbu," myslí si novinár.
Učenci, ktorých sa Erdogan bojí, však pomery v krajine ľahko zvrátiť nemôžu. Prezident podľa Zeynalova buduje autoritársky systém, ktorý sa spolieha najmä na hlasy miliónov vidieckych voličov. "Jeden by sa čudoval, prečo dlhoročné obete nedemokratických vlád podporujú ďalšiu silu, ktorý sa snaží vybudovať svoju vlastnú diktatúru," podotýka vo svojom komentári redaktor denníka Zaman. Dôvod je však podľa neho prostý.
"Veria, že vláda svoju moc nebude zneužívať. Erdogan dobre ovláda islamskú rétoriku a využíva náboženské cítenie tureckej verejnosti. Stará sa o to, aby jeho podporovatelia vedeli, že jeho diktatúra je tá dobrá," uzatvára Zeynalov s tým, že opozičné názory prakticky nemajú šancu na vidiek preniknúť. Štátne médiá ich vraj do vysielania nepustia, ostatní sa tam nedostanú.