Sto kilometrov medzi Doneckom a Kramatorskom či susednom Sloviansku dnes Ukrajina nie je. Na širokej expresnej diaľnici je možno dvadsať rôznych barikád. Len na okraji Donecka sú na nej policajti v ukrajinských uniformách, ale aj nad ich postom veje vlajka Doneckej republiky, ktorá bola na území oblasti vyhlásená miestnymi separatistami. 

Obsadenie ďalších barikád, z ktorých väčšina je len hromadou pneumatík, alebo pár vyrúbaných stromov je rôzne. Ale všade sú len proruskí separatisti. Niekedy je to ale len pár mladíkov s palicami a tyčami v rukách, inokedy sú v guľometných hniezdach profesionálne vyzerajúci obrojenci s namierenými samopalmi. Všetci však rozhodujú, kto pôjde ďalej, kto sa bude musieť vrátiť, alebo kto bude zatknutý. Nezaujímajú ich ani novinárske preukazy, pasy krajín EÚ či USA sú priťažujúce okolnosti, cestu ďalej otvára často len akreditácia, ktorú vydáva vedenie separatistov sídliacich v Donecku. 

Krajina nikoho

V krajine nikoho síce fungujú benzínové pumpy, ale už tu nejazdia vlaky, ani autobusy a taxikári odmietajú cestu do Slovianska či Kramatorsku aj za trojnásobok normálnej sumy. „Až keď bude po vojne,“ hovorí jeden z doneckých taxikárov, ktorý sa nedal presvedčiť.

Až na slabú prevádzku však cesta do Kramatorska a Sloviansku vojnu ani trochu nepripomína. Hliadky separatistov síce prezerajú často každé druhé auto, ale väčšinou nie sú hrubí, ani nepríjemní. To, že ukrajinskej sily útočia na ich spolubojovníkov pár desiatok kilometrov od nich im ale samozrejme na nálade nepridáva. "Áno, je tu pokoj, zatiaľ. Ale ak sem prídu, budeme bojovať. To je naša krajina," hovorí jeden zo separatistov na barikáde asi tridsať kilometrov od Kramatorska.

Divná vojna

Ukrajinská armáda, hoci ohlásila na nedeľu zatiaľ najväčšiu ofenzívu v rámci protiteroristickej operácie, je vidieť až tesne pred hranicou Sloviansku. Šesť obrnených transportérov a niekoľko desiatok vojakov zakopané okolo cesty, tvoria hranicu, za ktorú nie je nikto s výnimkou ľudí, ktorí v Sloviansku priamo býva, vpustený.

„Prebieha protiteroristická operácia, musíte sa vrátiť,“ hovorí ukrajinský vojak vodičom stojacim v kolóne, ktorí sa márne dožadujú ďalšej cesty. Komunikácia s vojakmi je ešte horšia, než so separatistami. „Ak ma vyfotíte, tak vám ten fotoaparát zoberiem," vyhráža sa vojak poľskej novinárke. "Nechcem si o sebe zase niekde prečítať, že som banderovec,“ odmieta žiadosť o rozhovor. 

Hoci v meste, ktoré je len niekoľko sto metrov pred nami, by mali práve prebiehať tvrdé boje, vôbec najťažšie od začiatku stretov a pri ktorých už mali padnúť desiatky ľudí na strane separatistov o vládnych vojsk, nie sú počuť žiadne výstrely, ani výbuchy.

Ani vrtuľníky, ani vojaci

Nevidíme ani vrtuľníky, ani oddiely vojakov, ktorí by, ako tvrdí ukrajinské ministerstvo obrany, nepriedušne obkľúčili mesto.
„Veziem syna do Sloviansku do nemocnice zo zlomenou rukou," hovorí nešťastne vodič červeného Daewoo. "No nevadí, obídem to," mávne rukou po chvíli neúspešného dohadovania sa s vojakom. Na otázku, či sa nebojí ísť do mesta, kde sa práve bojuje, dodáva. „Však ono to za chvíľu skončí a vojaci zase odídu. A bude zase všetko ako bolo predtým."

Skutočne, o šiestej večer oznamuje ukrajinská armáda koniec operácie v Sloviansku. Zabitých malo byť tridsať separatistov. Iná správa z Kyjeva však uvádza, že ich proti armáde bojuje osem stoviek. Väčšina z nich sa zrejme opäť vráti na barikády a do budov v meste. Tak ako sa to stalo v susednom Kramatorsku. Boj o východnú Ukrajinu neskončil, ale práve začína.