Čína na zdevastované ostrovy totiž doteraz poslala len asi dva milióny dolárov, zatiaľ čo napríklad Američania prispeli 20 miliónmi a na miesto vyslali lietadlovú loď. "Nesprávajú sa strategicky," vyčítajú Číne aj domáci kritici.
Prístup Číny ku katastrofe na Filipínach vzbudil rozhorčenie nielen v zahraničí, ale aj na domácej pôde. Inokedy lojálne médiá blízke Pekingu sa pustili do vlády kvôli nestrategickému rokovaniu a mizernej diplomacii. Čína vraj necháva na Filipínach, oblasti vážneho čínskeho záujmu, bezstarostne šíriť vplyv Američanov a Japoncov.
Kým Američania poslali na ostrovy 20 miliónov dolárov aj vlastnú modernú lietadlovú loď, ktorá okrem iného pomáha obyvateľom filtrovať vodu, druhá najväčšia ekonomika sveta ponúkla najprv Filipínam len 200 tisíc.
Neskôr síce sumu zvýšila na dva milióny, oproti ďalším štátom však stále zaostáva. Napríklad Japonsko prispelo 10 miliónmi a Austrália dokonca poslala podporu v celkovom objeme 28 miliónov.
Vyšší príspevok na humanitárnu pomoc (2,7 milióna) vydelil z rozpočtu aj nábytkársky reťazec IKEA. "Čína prepásla výbornú šancu, aby sa ukázala ako zodpovedná veľmoc, ktorá šíri dobro," povedal denníku Guardian Čeng Jung-nien z Národnej univerzity v Singapure. "Vláde chýba strategické uvažovanie."
Čína sa totiž nedokázala preniesť cez geopolitické spory. Už roky sa s Filipínami háda o ostrovčeky v Juhočínskom mori a to je zrejme jeden z dôvodov, prečo tak slabo reagovala na kolosálny tajfún Haiyan, ktorý zničil veľkú časť krajiny.
Podľa denníka Global Times, ktorý stabilne podporuje komunistov, mala Čína povolať na pomoc námorníctvo. Rovnako ako Američania. "Čínska armáda musí postupne prevziať silnejšiu úlohu v čínskej diplomacii. Nemusíme sa predsa báť toho, čo by sa stalo, keby Filipíny našu pomoc odmietli, silnejšia Čína musí konať."
Okrem Číny musí odrážať nepríjemné otázky aj filipínsky prezident Benigno Aquino, ktorému verejnosť vyčítala, že na pohromu nedostatočne reagoval. Podľa The Economist vôbec nebol vidieť. Aby napravil svoju reputáciu, vypravil sa v nedeľu na spustošený ostrov Samar, kde obyvateľom prisľúbil všetku pomoc.
Práve tu tajfún Haiyan zahájil ničivú cestu naprieč Filipínami, ktorá si vyžiadala vyše tri a pol tisíc mŕtvych.
Záchranárom sa s pomocou zahraničných tímov, najmä potom vďaka vrtulníkom z americkej lietadlovej lode USS George Washington, začína dariť dopravovať zásoby do vzdialených oblastí, kde zostali ľudia bez jedla viac ako týždeň.
Ani deväť dní po prírodnej katastrofe však nie je zaistený prísun zásob do všetkých oblastí. Trpia predovšetkým odľahlé horské oblasti s ťažkou dostupnosťou.
Podľa posledných oficiálnych údajov tajfún zabil najmenej 3 681 ľudí, ďalších 1 186 je nezvestných. Celkom živel zasiahol bezmála 13 miliónov obyvateľov Filipín, 1,9 milióna muselo opustiť svoje domovy a takmer 300 tisíc domov tajfún zničil.