Pán Wehler, naozaj prechádza dnešný svet zásadnou skúškou?
-- To možno povedať. Bushova doktrína preventívnych vojen je jasným porušením doterajších pravidiel.
Status USA teraz mnohí porovnávajú s Rímskou ríšou. Je takéto porovnanie prípustné?
-- Bezpochyby, podobnosť je udivujúca, dokonca aj v tom, ako sa táto hegemónia uplatňuje -- neformálnym spôsobom prostredníctvom obchodných zmlúv i oporných bodov v zahraničí.
Ak to domyslíme do konca, logickým dôsledkom by bol rozpad amerického impéria.
-- Všetky udalosti a deje prichádzajú a odchádzajú, také niečo má každý historik v krvi. V perspektíve niekoľkých desaťročí si bez námahy dokážem predstaviť multipolárny svet. Raz sa aj USA budú musieť deliť o moc. Myslím teraz na Čínu a Indiu a aj Rusko sa zaiste zotaví. Lenže USA ešte nie sú pri moci nejako obzvlášť dlho.
Európu nespomínate?
-- Hodné želania by to bolo, ba aj potenciál tu v princípe existuje. Ale po závažných politických chybách v nedávnej minulosti nevidím nijaké plynulé zjednocovanie. Tzv. jadro Európy je príliš malé a väčší počet štátov sa zase zo strednodobého hľadiska nikdy nestmelí tak, ako by to bolo potrebné, aby Európa bola relevantným celosvetovým hráčom.
Sú následky tejto roztržky naozaj také zásadné?
-- Áno, veľmi. Z mocenskopolitického hľadiska mala Európa hovoriť jedným hlasom a v prípade pochybností chyby USA s hrdosťou zobrať na vedomie. Kto by bol Nemecku poradil, aby sa príliš od Američanov nevzďaľovalo, bol by mu dobre poradil -- i vzhľadom na čas, ktorý príde po maximálne dvoch funkčných obdobia G. Busha.
Aká rola pripadá Organizácii Spojených národov?
-- Hm ... vlastne jediným riešením je znovu ju vybudovať. Aj tu si treba uvedomiť, že Bush večne v úrade nebude. Bez onoho klasického volebného podvodu na Floride by sa koniec koncov ani nebol stal prezidentom, na to by sme nemali zabúdať -- Bush nie je Amerika.
Vo vedeckej práci sa sústavne zaoberáte aj americkým nacionalizmom. Myslíte si, že za Busha prekvitá?
-- Čiastočne. Nacionalizmus má však aj v USA dlhú históriu, práve tak ako všetky tie reči o "zástavníkovi slobody", o "poslaní", "vyvolenom národe" atď. Domnievam sa, že Bush sa v tejto religióznej reči pohybuje bez toho, aby skutočne poznal jej pozadie. V medzinárodnej rovine to má priam fatálne následky, pretože takýto absolutistický nárok quasi znemožňuje uzatváranie pragmatických kompromisov. (hn/gaf)