Od nášho vyslaného redaktora v Paríži Pavla Novotného
„Tu nemáte čo robiť, choďte preč. Toto miesto nie je určené pre vás!“ Tieto vety budete počuť, ak v týchto dňoch prídete pred parížsku mešitu Umar ibn al-Chattáb – v súčasnosti miesto najradikálnejšieho islamu vo francúzskej metropole. Zažili sme to na vlastnej koži.
Najradikálnejší islamisti
A naozaj, pred mešitou ležiacou v 11. parížskom obvode, len pár staníc metra od redakcie satirického týždenníka Charlie Hebdo, ktorú presne pred týždňom takmer celú vyvraždili dvaja moslimskí fanatici, to vyzerá skôr ako v nejakej krajine arabského polostrova než v jednom z najvýznamnejších centier západnej civilizácie. Všade naokolo vidíte mužov v typických bielych kaftanoch s dlhými bradami, výnimkou nie sú ani ženy v burkách či nikáboch, teda čiernom moslimskom oblečení, ktoré im zakrýva celé telo okrem očí.
Na mešite sú takmer výlučne nápisy v arabčine. Vo francúzštine je okrem názvu mešity jediný oznam: Táto modlitba nie je pre ženy.
Miestni vám okamžite dajú najavo, že ani pre nevercov. Na akúkoľvek otázku majú jedinú odpoveď. „Tam je číslo na zodpovedného predstaviteľa moslimskej obce, zavolajte jemu. A teraz už zmiznite,“ hovorí nám chlapík, ktorý pred mešitou očividne stráži, aby sa dnu na večernú modlitbu nedostal nikto nepovolaný. Spýtať sa, čo si myslí o minulotýždňových teroristických útokoch v Paríži, ktoré si vyžiadali 17 obetí, už nestihneme. S jeho narastajúcou nervozitou budíme záujem ostatných moslimov v kaftanoch, ktorí si vás začínajú podozrivo premeriavať a v hlúčiku sa k vám približovať.
Najvyšší čas, keď treba počúvnuť a rýchlo zmiznúť. Nečudo, že práve tu vyrástlo najviac mladých moslimov s francúzskym pasom, ktorí sa v uplynulých mesiacoch vydali bojovať do Sýrie po boku Islamského štátu za vytvorenie celosvetového moslimského kalifátu. V modernej mešite, ktorá v parížskej štvrti Belleville stojí len niekoľko rokov, kázal tiež kontroverzný tuniský imám Mohamed Hammámí. Toho v roku 2012 vyhostili Francúzi späť do Tuniska, pretože vo svojich kázňach podnecoval moslimov k neznášanlivosti voči neveriacim a k podriadenosti žien voči mužom.
Ženy zahalené od hlavy po päty
Pár domov vyššie na Ulici Jeana-Pierra Timbauda, kde leží aj mešita Omar ibn Khattab, natrafíte na dve mladé sympatické Francúzky postávajúce pred budovou lýcea. Chodia sem do školy. Na otázku, ako sa im študuje v bezprostrednej blízkosti radikálnych moslimov a či nemajú strach po nedávnych útokoch, odpovedajú najprv odhodlane. „Nie, zatiaľ sme s nimi nemali žiadnu negatívnu skúsenosť. Viete, vo Francúzsku žijú zhruba štyri milióny moslimov a je jasné, že aj medzi nimi sa nájde zopár fanatikov a zločincov. Ale strach nemáme, útoky dokázali zomknúť Francúzov, ktorí si nedajú siahnuť na svoju slobodu slova. Jasne sme to videli počas veľkej nedeľňajšej manifestácie,“ hovorí odhodlane jedna zo študentiek Marina.
Čítajte aj:
Výrazná invázia Islamského štátu nehrozí. Zatiaľ
Keď však ukážem na dve ženy zahalené v čiernom od hlavy po päty, ktoré práve prechádzajú okolo, druhá študentka sa rozhovorí viac. „Samozrejme, toto sú veci, ktoré sa nám nepáčia a v civilizovanej krajine nemajú čo robiť. Sami vidíme, že ženy sú v tejto komunite veľmi utláčané. Ak chcú žiť vo Francúzsku, mali by rešpektovať naše zákony a pravidlá našej civilizácie. Aj preto som za zákaz nosenia moslimských šatiek na verejnosti,“ pripomína francúzska študentka Poline.
Moslimské mesto v Paríži
Samotná štvrť Beleville je pritom mestom v meste. Stačí sa prejsť Ulicou Jeana-Pierra Timbauda a prečítať si nápisy na obchodoch. Knižnica Al-Azhar, predajňa Ibrahim, kaviareň Al-Bouraq. Moslimovia tu majú vlastné holičstvá, práčovne, predajne moslimského oblečenia, cestovné kancelárie, ponúkajúce letenky domov, teda predovšetkým do štátov severnej Afriky, ktoré sú bývalými francúzskymi kolóniami, ako Alžírsko, Tunisko či Maroko. A najmä všadeprítomné predajne kebabov a mäsiarstva ponúkajúce mäso halal. Nielenže tu nenájdete ani stopu po bravčovom, ale všetky zvieratá boli zabité podľa tradičného moslimského rituálu halal, ktorý im podľa expertov prináša obrovské utrpenie.
Pred jedným takýmto mäsiarstvom s názvom Boudalia, hneď pred stanicou metra Couronnes, postáva zamestnanec Ahmed, ktorý upravuje kurence na grile. Ochotne vám ukáže cestu k mešite a porozpráva aj o živote tunajších moslimov. „Nemáme tu žiadne problémy. Žijeme tu vedľa seba moslimovia, Francúzi, Židia. Pozrite sa, ku mne chodí nakupovať aj veľa Francúzov. Nepozerajú sa na to, že som moslim, ale že ponúkam kvalitné mäso,“ tvrdí Ahmed.
Minulotýždňové útoky, samozrejme, odsudzuje. Pripomína, že ich spáchali zločinci, akí sa nájdu aj medzi ostatnými náboženstvami. Príčinu aktuálnej radikalizácie vidí okrem iného aj v tom, že mnoho mladých moslimov stratilo zmysel života. Majú problém nájsť si prácu a ľahko prepadnú volaniu radikálnych imámov.
Policajti pred Veľkou mešitou
Život v Paríži sa po najhorších teroristických útokoch za posledného pol storočia pomaly vracia do obvyklých koľají. Francúzi strach z nových útokov nemajú, ani moslimovia z odvety francúzskych pravicových radikálov. Napriek tomu tunajšie úrady nenechávajú nič na náhodu. V uliciach miest, na staniciach metra i železnice a na letiskách dávajú pozor dobre vyzbrojení policajti. Zmiešané dvojčlenné policajné hliadky zložené z muža a ženy strážia aj všetky hlavné vchody do Veľkej mešity z 20. rokov minulého storočia, ktorá leží neďaleko legendárnej Katedrály Notre Dame či slávnej parížskej univerzity Sorbonne.
Pred vchodom do reštaurácie Mosquée de Paris stojí z diaľky viditeľné policajné auto. Výstraha pre všetkých, ktorí by chceli naplniť svoje hrozby z internetových diskusií a pomstiť sa moslimom. Stráže vybavené kalašnikovmi prehliadajú tašky či kabelky všetkým, ktorí chcú vstúpiť dnu. Istota je istota. „Tieto opatrenia boli zavedené z bezpečnostných dôvodov po útokoch. Zatiaľ nie je jasné, kedy sa skončia,“ vysvetľuje policajtka. Na druhej strane, kontrole batožiny sa nevyhnete ani vtedy, ak sa chcete ísť pozrieť do Katedrály Notre Dame, či si nakúpiť do veľkého obchodného domu Printemps na Avenue de Vincennes.
Celkovo si francúzski policajti za svoju prácu po tragických atentátoch vyslúžili veľký obdiv Parížanov. Dávajú im to najavo takmer pri každom stretnutí.
Francúzske relácie si robia žarty z moslimských radikálov
Všetky hlavné francúzske televízie podriaďujú takmer celé svoje vysielanie tragédii. Napriek tomu však len minimálne menia svoju vysielaciu štruktúru. Nerušia sa humoristické relácie – tie si v týchto dňoch robia žarty z moslimských radikálov, presne v duchu satirického týždenníka Charlie Hebdo. Televízie, časopisy i denníky v rámci solidarity so zavraždenými novinármi ukazujú nové a nové karikatúry súvisiace s útokmi. Spomienka na obete teroru
nechýba ani počas priamych prenosov pohárových zápasov medzi francúzskymi futbalovými zápasmi. Tímy hrajú s čiernymi páskami na rukách, medzi fanúšikmi nechýbajú transparenty s nápismi Je suis Charlie. Dokumentárne stanice zase prinášajú programy a filmy, ktoré priamo hovoria o tradíciách Francúzska v zmysle revolučného
hesla sloboda, rovnosť, bratstvo. Ukazujú sa slávne pochody za slobodu z minulosti či zhromaždenia na Námestí republiky v súvislosti s nedeľňajšou manifestáciou, na ktorej sa podľa odhadov len v Paríži zúčastnilo okolo 1,5 milióna ľudí. Hlavnou postavou týchto filmov je generál Charles de Gaulle, otec modernej Francúzskej republiky.