Na nedávnej bezpečnostnej konferencii v Mníchove sa hovorilo najmä o utečenecké kríze, konflikte v Sýrii, ruskej agresii a potenciálnym rozpadu štruktúr Európskej únie. Európski politici sa neustále sťažovali, že tieto problémy sa v roku 2015 stále zhoršovali. Zhodovali sa tiež na tom, že v roku 2016 to bude podobne. Napríklad nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier hovoril o tom, že sa "do Európy vrátila otázka vojny a mieru". Nepriamo sa tak dotýkal ruských vojenských operácií.

Niekoľko európskych politikov mi povedalo, že od amerického prezidenta Obamu sa nečaká, že by posledný rok vo funkcii nejako výrazne menil svoju politiku, aby tak viac pomohol k riešeniu európskych problémov. Tie sú ale vnímané ako kritické a nemôžu čakať na to, až do Washingtonu príde nová vláda.

Podľa niektorých názorov sa súčasná americká vláda už len snaží o to, aby za sebou zanechala pozitívny dojem zo svojho predchádzajúceho vládnutia. Nesnaží sa už dosiahnuť nič ďalšie. Problémy sa ale môžu ešte zhoršovať.

V súkromí mnoho európskych diplomatov priznáva, že ich vlády už ani s väčšou angažovanosťou Američanov nepočítajú a zároveň sa zdá, že stále väčšiu úlohu hrá v európskych problémoch Rusko. Walter Russell Mead z Hudson Institute k tomu hovorí: "Zdá sa, že už s nami nepočítajú. Z európskej perspektívy sa naopak Putin stal tým, s kým je nutné jednať." Americký minister zahraničia John Kerry ale hovorí optimisticky o tom, že cez hĺbku súčasných problémov sa Európa určite vráti späť silnejšia, ak bude ťahať za jeden povraz.

Kerry nedávno povedal, že americko-európske vzťahy neprechádzajú krízami tak, ako niektorí tvrdia. Poukázal napríklad na spoločné aktivity zamerané proti ruskej agresii na Ukrajine a na dohodu s Iránom, ktorá je tiež odrazom spoločných snáh.

Zároveň však uznal, že Spojené štáty by mohli Európe viac pomôcť s miliónmi utečencov, ktorí do nej smerujú. Kerry hovoril aj o americkej dohode s Ruskom týkajúcej sa Sýrie, ktorá by mala viesť k "ukončeniu nepriateľstva". Už však nespomenul, že sýrsky prezident Assad podobné návrhy odmietol a v Európe prevažuje názor, že Spojené štáty nemajú potrebné páky na to, aby Rusov donútili k zmene ich stratégie v Sýrii.

Derek Chollet, ktorý bol do minulého roka členom Obamovej vlády, mi k americko-európskym vzťahom povedal: "Biely dom sa domnieva, že Spojené štáty by mali aj naďalej pomáhať s udržaním bezpečnosti v Európe. Avšak platí, že Európania musia urobiť viac pre to, aby sa so svojimi problémami vysporiadali. Je mylné sa domnievať, že buď problémy vyriešia Američania, alebo zostanú nevyriešené. Od Spojených štátov chce každý z ich spojencov viac, ale tieto požiadavky nepredstavujú žiadnu stratégiu."

Obama sa podľa Cholleta snaží o nájdenie rovnováhy medzi obmedzenými zdrojmi a strategickými záujmami USA a Američania nebudú riešiť problémy Európy za Európanov.

V USA ale nájdeme aj opačný pohľad, pretože mnoho zástupcov armády a členov Kongresu tvrdia, že Spojené štáty by mali byť aktívnejšie. Mali by napríklad poskytnúť zbrane ukrajinskej armáde, vytvoriť zóny bezpečia v Sýrii či vyzbrojiť sýrskych rebelov modernými zbraňami. Je ale pravdepodobné, že Obama už skutočne nebude svoju politiku výraznejšie meniť. A pre Európu to môže byť príliš dlhé čakanie na zmenu.

Článok bol zverejnený na webe patria.cz