"Zdrojom tohto problému je samotný Korán ... každý, kto ho prečíta, buď islam opustí, alebo sa stane teroristom."

Toto tvrdenie z facebookovej stránky podporujúcej hnutie Pegida je jedným z nespočetného množstva podobných obvinení objavujúcich sa na stránkach protiislamských a krajnepravicových skupín.

Protiislamské nálady sa zdvihli v Európe najmä po tom, ako migračná vlna začala naplno zaplavovať kresťanský starý kontinent a mnohí Európania sa obávajú príchodu moslimov do ich krajín. Je však obsah Koránu násilnejší, ako obsah Biblie?

Problémom je interpretácia

Sväté knihy sú základnými kameňmi mnohých náboženstiev, to platí aj pre kresťanskú Bibliu a islamský Korán. V oboch sa nachádzajú pasáže z dnešného pohľadu veľmi kontroverzné. V Biblii sa napríklad píše: „Každý, kto nebude hľadať Pána, Izraelovho Boha, musí zomrieť, či malý alebo veľký, či muž alebo žena.“ (Umiestnenie v knihe - 2Krn 15:13) Alebo napríklad Biblia káže zabiť ženu, ktorá v svadobnú noc už nie je pannou: „Ak sa nenájdu dôkazy devinho panenstva, nech ju mužovia toho mesta ukameňujú, nech zomrie.“ (Dt 22: 20-21)

„Zabíjajte ich všade, kde ich dostihnete, a vyžeňte ich z miest, odkiaľ oni vás vyhnali.“ (2:191) Toto je na druhej strane napísané o neveriacich v Koráne. Nadradenosť mužov nad ženami vysvetľuje Korán nasledovne: „Muži zaujímajú postavenie nad ženami preto, že Boh dal prednosť jedným z vás pred druhými, a preto, že muži dávajú z majetku svojho (ženám).“ (4:34)

„Nie je to samotný text, ktorý generuje násilie,“ vyjadril sa pre britský denník The Independent Ed Kessler riaditeľ Woolfovho inštitútu medzináboženských vzťahov. Problém podľa Kesslera je, ako sú texty čítané a najmä interpretované. Islamský štát a ďalšie radikálne skupiny podľa neho zakladajú ich propagandu hlavne na myšlienke „skutočného“ islamu vychádzajúc priamo z doslovného výkladu Koránu a náboženských učení.

Bežne napríklad násilné pasáže v Biblii podľa Kesslera prehliadame, pretože ich nemáme radi, alebo sa ich snažíme interpretovať v modernom svetle. „Interpretácia môže byť použitá pre dobro alebo zlo, alebo fundamentalizmus či liberalizmus,“ tvrdí.

„V každom náboženstve má násilie svoje miesto“

„Je to všeobecný jav, viac pravidlo ako výnimka,“ myslí si o fundamentalizme v náboženstvách Attila Kovács z Katedry porovnávacej religionistiky Univerzity Komenského. „Fundamentalisti ponúkajú čierno-biely pohľad na svet, boj zla proti dobru, nič medzi tým.“ Práve to podľa Kovácsa vedie k radikalizmu, pričom však v rámci islamu považuje radikalizmus za marginálny jav, keďže, ako dodáva, „z 1,6 miliardy moslimov ide len o pár desiatok tisíc ľudí“.

Zásadný rozdiel medzi Bibliou a Koránom vidí Kovács v tom, že kresťanská svätá kniha je založená na príbehoch a islamská na etických zásadách. Násilie je podľa neho prítomné v oboch, medzi svätými knihami v tomto smere zásadný rozdieľ nevidí. „V každom náboženstve má násilie svoje miesto,“ tvrdí.

Vzrastajúci počet násilných činov moslimských radikálov pripisuje Kovács najmä ekonomickým a sociálnym podmienkam na území, kde sa islam nachádza, nie Koránu.