Tí, ktorí ju získajú, sú často prijímaní len na stáž alebo prax. Vyplýva to z prieskumu politického magazínu Report Mainz, z ktorého cituje The Times.
Prácu, stáž alebo prax má v Nemecku len malá časť z novo prichádzajúcich migrantov. Hoci do krajiny dorazilo vlani podľa štatistík imigračných úradu cez 1,1 milióna migrantov, tridsať najvýznamnejších spoločností ich od konca minulého roka zamestnalo len okolo 200.
Volkswagen, RWE alebo Adidas
Prieskum, ktorý vykonal nemecký politický magazín Report Mainz, započítaval tridsať najvýznamnejších nemeckých firiem, ktoré sa počítajú do indexu DAX. Patria medzi ne spoločnosti ako Volkswagen, RWE alebo Adidas.
Závery prieskumu magazínu ukazujú, že odhady o naplnení milióna voľných pracovných miest v Nemecku migrantmi boli možno príliš optimistické. "Integrácia utečencov na nemeckom pracovnom trhu bude veľkou výzvou. Spoločnosti robia v tejto chvíli, čo môžu, čo je integrovanie utečencov, ktorí vedia po nemecky. Nízke čísla zamestnaných sú kvôli znalostiam nemčiny," uvádza prezident asociácie nemeckých zamestnávateľov Ingo Kramer. Podľa neho nemožno prehliadnuť fakt, že aj na stáži musí rozumieť zdravotným a bezpečnostným rizikám práce.
Web Presseportal.de pritom upozornil na jeho vyhlásenie z vlaňajšieho novembra. "Sme pripravení vyučiť veľké množstvo utečencov, kvalifikovať ich a zamestnať z číreho vlastného záujmu," uviedol vtedy Kramer.
Stálu prácu pritom od minulého roka z tridsiatky spoločností ponúkla migrantom len developerská spoločnosť Vonovia. Spoločnosť odmietla uviesť čísla, ale povedala, že sa jedná o utečencov zo Sýrie spolu s migrantmi z Afriky, ktorí prišli do krajiny počas minulej jari. Najatí boli na manuálne práce ako sú opravy, remeselné práce a opatrovateľstvo v niektorých z rezidenčných domoch. Pracovať začali na konci februára.
Buď sú starí, alebo odídu sami
Kozmetická spoločnosť Beiersdorf, ktorá vyrába prípravky Nivea alebo Eucerin, najala migrantov len na krátkodobé zmluvy. Niekoľko ďalších spoločností im potom ponúklo prax alebo stáž, píše web The Times.
Najväčšia telekomunikačná spoločnosť v Nemecku Deutsche Telekom síce dostala 350 žiadostí o stáž, na ktorú prijímali sto ľudí, z migrantov však vybrali len 35. Jedným z dôvodov bolo chýbajúce vysokoškolské vzdelanie, ktoré sa v Nemecku očakáva aj u stážistov. Zo štyridsiatich migrantov, ktorí sa zase pre zmenu školili v automobilke Daimler, pokračujú v odbornom kurze len dvaja. Podľa spoločnosti boli niektorí na kurz príliš starí a iní sa rozhodli skončiť sami.
Medzi ďalšími spoločnosťami, ktoré utečencom dali šancu na stážach, výukové programy pre učňov alebo na prax je poisťovacia firma Allianz, automobilka BMW alebo spoločnosť Bayer podnikajúca vo farmaceutickom priemysle. Počty takto "zamestnaných" migrantov sa však pohybujú v rádoch maximálne desiatok ľudí.
Musia čakať
Väčšina z tridsiatky spoločností sľubovala pri prieskume, že v tomto roku plánuje zaviesť stáže pre migrantov. Niektoré disponujú aj možnosťou výučby nemčiny a kurzmi zameriavajúcimi sa na žiadosti o prácu.
Žiadatelia o azyl nemôžu legálne pracovať v čase, keď sa ich žiadosť posudzuje. Po prvých troch mesiacoch v krajine dosiahnu na vyššie príspevky, ktoré zodpovedajú nákladom na skromný život v Nemecku. Takmer všetci Sýrčania však dostali dočasný azyl, ktorý im pracovať povoľuje. Tí, ktorým je azyl uznaný, majú od štátu nárok na intenzívnu výučbu jazykov v rámci šiestich mesiacov.
Dôvodom nízkeho počtu zamestnaných utečencov nie je len nedostatok kvalifikácií a zlý jazyk, ale aj neochota firiem zamestnať niekoho, u koho nie je isté, ako dlho v krajine vydrží.