V záplave článkov rozoberajúcich smrtiace teroristické útoky v Bruseli sa objavil pozoruhodný text: otvorený list nastávajúceho otca Juliena Lagneauxa jeho zatiaľ nenarodenému synovi. Pôsobivý odkaz plný obáv z budúcnosti publikoval server denníka La Libre. Portál Lidovky.cz priniesol jeho preklad.
Otec Julien Lagneaux píše otvorený list svojmu zatiaľ nenarodenému synovi:
"Syn môj,
otecko je smutný a prosí ťa o odpustenie.
Ešte tu ani nie si a ja už som plný obáv. Hoci som optimista, mám vo zvyku vidieť pohár poloplný a viac než kto iní sa často chválim schopnosťou oceniť mraky, vietor a dážď.
Už teraz ťa tak veľmi milujem, teba, ktorého cítim hýbať sa skrze brucho pod svojou dlaňou. Fascinuješ ma, napĺňaš ma nadšením a umožňuješ mi zažívať tú najúžasnejšiu životnú skúsenosť, hoci "tu ešte nie si".
Prosím ťa o odpustenie, pretože dnes pochybujem. Pochybujem o tom, čo ti môžem ponúknuť. Pochybujem, že ťa moja náruč môže dňom i nocou ochrániť proti hlúposti tých aj oných. Iste, aj ty sám budeš robiť hlúposti, rovnako ako kedysi ja, a práve ich prostredníctvom sa vytvaruješ a staneš sa skutočným Človekom.
Ale dnes ráno mám pocit, že som strašne sebecký. Sebecký, že ti nemôžem ponúknuť nič iné ako práve toto: svet, ktorý sa zbláznil, kde sa nenávisť ešte nikdy nedočkala takej ozveny, kde naše slobody ešte nikdy neboli tak spochybnené, kde úcta k našej intimite a nášmu súkromného životu je stále viac zosmiešňovaná v prospech bezpečnosti na jednej a konzumácie na druhej strane.
Začal som považovať za "normálne", že naše DNA a naše odtlačky prstov sú odoberané a uchovávané v priečinkoch a naša geolokalizácia plynulo prechádza od technologického majstrovstva ku skutočnej otázke bezpečnosti, nevyhnutné a očividné.
Odpusť, syn môj, že ti toto všetko ponúkam. Zaslepili ma skvostné dejiny života. Sledujem tvoj vývoj s takou nedočkavosťou, neistotou, láskou, strachom. Zvládnem to? A je vás tento svet hoden, teba, a tých miliónov ďalších detí, ktoré sa majú narodiť, Ľudí zajtrajška? Doteraz som si neuvedomoval, že darovať život môže byť tak desivé ...
Dnes som si uvedomil, že ten svoj odteraz strávim úsilím naučiť ťa milovať pôdu, stromy, kvety, slnko, ale aj mraky, vietor a dážď. Odpusť mi, že nie som úplne úprimný a občas tí trochu zaklamem, aby som ťa naučil milovať ten život, ktorým som sa ťa rozhodol obdarovať ... "