Jej vyvrcholením by malo byť vytvorenie zóny voľného obchodu. Tú ešte pred pár mesiacmi ruské médiá jednohlasne zavrhovali. V rámci SNŠ žiadna zóna voľného obchodu nebude, hodnotili pred rokom jedným hlasom. Otázka, ktorá figurovala nedávnemu kišiňovskému summitu SNŠ, sa síce uzavrela konštatovaním, že systém treba vytvoriť, nikto sa však nevyjadril k tomu, ako by fungoval, prípadne kedy by vznikol.
Po neformálnom stredajšom stretnutí (niektorých) lídrov SNŠ, ktoré sa uskutočnilo v Kyjeve, začína idea jednotného trhu dostávať konkrétnejšiu podobu. Jeho vznik by mal byť spečatený na ďalšom summite -- v septembri na Jalte. "Potvrdila sa tak pripravenosť ísť európskou cestou, veď terajšia Európska únia tiež vyrástla z medzinárodných ekonomických štruktúr," analyzujú stretnutie ruské médiá.
Hlavným problémom je nevyrovnanosť obchodného obratu Ruska a Ukrajiny. Vyriešením otázky vyberania dane z pridanej hodnoty v tej krajine, ktorá bude príjemcom tovarov, by mala padnúť hlavná prekážka. Prezident Ruskej federácie, pre ktorú je táto regulácia nevýhodná, považuje tento postup "v princípe za správny". Navrhuje však "postupné a mierne" zavedenie systému tak, aby to neotriaslo ruským štátnym rozpočtom. Pre Moskvu by totiž zavedenie vyberania dane z pridanej hodnoty podľa krajiny prijímateľa tovaru znamenalo stratu značných príjmov do pokladnice, keďže základnou časťou vývozu sú energetické dodávky, kým u jeho partnerov ekvivalentné dodávky do Ruska neexistujú. Putin pripomenul, že Rusko podpísalo bilaterálnu dohodu o vyberaní dane z pridanej hodnoty podľa krajiny prijímateľa so všetkými krajinami SNŠ, okrem Ukrajiny, Bieloruska a Tadžikistanu. Podľa jeho slov Ukrajina chápe starosti Moskvy a na Jalte bude podpísaný dokument o vytvorení zóny voľného obchodu s výnimkou týkajúcou sa DPH. Pre Kyjev, ktorý sa už dlhší čas snažil o vytvorenie zóny, by zmena regulácie o platbe DPH znamenala až 500 miliónov dolárov ročne, ktoré teraz ropné a plynárenské spoločnosti platili do ruskej pokladnice. Ruský denník Vedomosti na margo sumy dodáva, že to je len skromný odhad strát. Podľa experta Centra trhovej politiky a práva Vladimira Iľičova je súhlas Moskvy s vytvorením zóny voľného obchodu neočakávanou udalosťou, veď straty by podľa neho boli pre Rusko väčšie ako výhody.
Hlavným politickým výsledkom stredajšieho stretnutia bolo zvolenie Leonida Kučmu na post predsedu Rady prezidentov SNŠ, čo na neformálnom summite nikto neočakával. Voľbu a prechod k rotujúcemu predsedníctvu dávajú médiá do súvisu aj s upadajúcim významom zoskupenia, ktorého summity uzbecký a turkménsky prezidenti spravidla ignorujú. Tentoraz do Kyjeva neprišli ani kazašský prezident Nursultan Nazarbajev a kirgizský prezident Askar Akajev. "Na úspech či neúspech stretnutia to vplyv nemá," komentoval situáciu zástupca riaditeľa Inštitútu krajín SNŠ Vladimir Žarichin. Už dlhší čas boli totiž summity len platformou pre bilaterálne stretnutia. Podľa prezidenta Putina bola voľba Kučmu "prirodzeným výberom", veď Ukrajina je po Rusku najväčším štátom. Zaujímavý je však fakt, že podľa charty SNŠ by sa mali predsedovia striedať podľa abecedy a nie podľa veľkosti. Na post by teda mal zasadnúť azerbajdžanský prezident Gejdar Alijev. Okrem toho -- Ukrajina, napríklad na rozdiel od Bieloruska, patrí k skeptikom. Veď Kyjev na parlamentnej úrovni ani neratifikoval dohodu so SNŠ, čo pripomenul všetkým jej najväčší stúpenec z Minska Alexander Lukašenko.
V Kyjeve sú teda všetci presvedčení, že summit sa skončil úplným víťazstvom Leonida Kučmu, hodnotí udalosť týždňa denník Izvestia.