Tričko, ktoré máte na sebe, môže pokojne pochádzať z továrne, kde ho ušila šička počas dvanásťhodinovej pracovnej doby za dva doláre na deň. Kým vy ste si ho kúpili za 15 eur, šička z jeho predajnej sumy dostala približne tri percentá. Teda 45 centov.
Textilný a odevný priemysel hrá vo viacerých krajinách dôležitú úlohu v rámci exportu. Zväčšuje ekonomiky krajín, zároveň predstavuje kľúčový zdroj zamestnanosti. Ázijské krajiny, ako je Čína, India či Bangladéš, ale aj krajiny Európy, sú lídrami vo vývoze odevu a textilu.
Avšak odevný priemysel na seba dlhé roky vrhá tieň vytvárania nedôstojných pracovných podmienok, medzi ktorými okrem iného dominujú kriticky nízke mzdy či nedodržiavanie základných bezpečnostných a hygienických opatrení.
Aká je skutočná cena odevov?
Prvý výkričník sa do povedomia verejnosti dostal po páde textilnej fabriky Rana Plaza v Bangladéši v roku 2013. Viac ako tisíc mŕtvych a vyše dvetisíc ranených znamenalo výčitku kolotoču exportu lacného oblečenia a neutíchajúceho dopytu. Vývoz textilu síce krajinu vyniesol na ekonomicky najrýchlejšie rozvíjajúci sa štát - no mnohí sa pýtali, za akú cenu?
Iniciatíva Clean Clothes Campaign (CCC) upozorňuje, že ani tri roky od kolapsu v Rana Plaza nie sú vo fabrikách zavedené dostatočné bezpečnostné opatrenia. Pracovníci továrne tak riskujú svoje životy naďalej.
Tlak sa v tomto ohľade vytváral najmä na odevné značky, pre ktoré Rana Plaza šila. Medzi nimi bola napríklad aj značka známa na Slovensku H&M. Ako však za CCC skonštatovala Samantha Maher, firma bola síce schopná zvýšiť zisky v extrémne konkurenčnom prostredí, no nevedela zariadiť, aby ich dodávatelia spravili jednoduchý úkon, akým je odstránenie zámku na dverách. “Je to neprijateľné," povedala.
Ženská práca
V ázijských textilkách dnes pracujú najmä ženy. Napríklad v Kambodži pracuje v odevnom priemysle až 90 percent mladých žien. Ide o ženy do 35 rokov, ktoré niekedy za šijacími strojmi či pri žehličkách trávia aj šestnásť hodín denne.
Mnohé ženy pochádzajú z okolitých dedín a so základným vzdelaním prichádzajú do veľkomiest hľadať si prácu, aby uživili celú rodinu. Keďže je textilný priemysel mnohokrát jednou z mála nových pracovných príležitostí, príjmu ju.
Pri šijacom stroji im však neraz robí spoločnosť vyčerpanosť, zlé hygienické podmienky, fyzické aj sexuálne obťažovanie zo strany nadriadených a hodiny a hodiny práce. Ich mesačný plat sa pohybuje okolo 40 eur. Správa organizácie Labour Behind the Label napríklad ukázala, že až 33 percent kambodžských šičiek trpelo podvýživou.
Odevný sektor po slovensky
Správa CCC z roku 2014 uvádza, že zamestnania s mimoriadne nízkymi mzdami proti chudobe nebojujú, naopak ju upevňujú. Na to, aby bola základná z podmienok dôstojnej práce splnená, je potrebné zvýšenie základnej čistej mzdy v jednotlivých regiónoch. Tá sa netýka len Ázie či strednej Ameriky, kde šičky pracujú za pár eur na deň.
Ani slovenské textilné továrne nie vždy pokrývali životné minimum. ,,V textilnom priemysle pracovníci zarábajú v priemere 380 eur, no minimum na prežitie je 517 eur," napísali v informačnom bulletine Fit For Fair odborníci zo Slovenského centra pre komunikáciu a rozvoj. ,,Osemdesiat percent pracovníkov odevného sektora sú ženy vo veku 18 až 35 rokov. Tie živia svoje deti i širšie rodiny a ich výdavky sú mesačne oveľa väčšie ako platy,” upozorňujú.
Slovenská textilná výroba, ako súčasť globalizovaného sektora, už dlhší čas čelí importu z Číny, lacnej pracovnej sile z Rumunska, Ukrajiny či Bulharska. Pre niektoré podniky je totiž výhodnejšie vyrábať tovar v európskych krajinách s nízkymi pracovnými nákladmi. Odvetvie navyše nie je pre nové generácie lukratívne, preto v rámci celosvetovej konkurencie čelí nedostatku šičiek.
Porušovania práv šičiek aj u nás
Aj v prípade slovenských textiliek sa v minulosti uvádzali prípady porušovania Zákonníka práce: oneskorené vyplácanie miezd, prekračovanie stanovených hodín práce nadčas, nevyplatené mzdy a odstupné v prípade ukončenia činnosti továrne. Odbory zároveň upozorňovali na to, že zamestnankyniam nebol mnohokrát poskytovaný ani primeraný čas na odpočinok či obednú prestávku.
Ženy sa stretávali aj s takzvanými odmenami za dochádzku, čo v praxi znamená, že ak si zamestnanec vyčerpá dni v mesiaci chorobou, či návštevou u lekára a nenahradí si ich nadčasmi, príde o sumu priraďovanú ako "dochádzkové" k mesačnému platu.
,,Ak zamestnankyňa nepríde do práce, nadriadený jej telefonuje a údajne sa často aj vyhráža. Aj keď sú ženy choré, priváža ich autom do práce, len aby zasadli za pás,” píšu autorky štúdie z roku 2007 Pracovné podmienky šičiek na severnom Slovensku.
Problémy so zmluvami aj poistkou
Správa CCC zaostrená najmä na továrne vo východnej Európe - vrátane Slovenska - a v Turecku píše, že vo fabrikách nie je výnimkou nelegálna práca, využívanie krátkodobých zmlúv. Robotníci podľa nej tri- až šesťmesačnú zmluvu podpíšu aj na niekoľko rokov.
Výskumníci zaznamenali, že napríklad bulharskí robotníci sú často oficiálne zamestnaní na polovičný úväzok, no odpracujú štandardnú pracovnú dobu i s nadčasmi.
Zamestnávatelia sa zároveň vyhýbajú hradeniu sociálnych odvodov a zdravotného poistenia. „Potrebovala som navštíviť alergológa, ale nešla som ani na jeden termín, lebo som sa bála, že ma vyhodia z práce. Keď som konečne k doktorovi išla, tak ma odmietol ošetriť, lebo firma za mňa neodvádzala zdravotné poistenie,“ upozornila na svoje skúsenosti v správe CCC aj slovenská robotníčka.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov. Kurz je súčasťou projektu Svet medzi riadkami.
