Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, ktorého neuznáva opozícia a mnohé západné štáty vrátane Európskej únie, dnes povedal, že by ho vo funkcii hlavy štátu už "veľmi skoro" mohol nahradiť niekto iný. Pri stretnutí s novinármi a zástupcami verejnosti v Minsku však podľa agentúr zároveň vyzval, aby sa nešpekulovalo o termíne, kedy by sa tak mohlo stať.
Bieloruskú šprintérku Kryscinu Cimanouskú, ktorá z obavy z represií dala pred návratom z tokijskej olympiády prednosť poľskému azylu, označil za "zmanipulovanú" cudzími silami.
Vlani v lete vypukli v Bielorusku rozsiahle protesty proti vyhláseniu Lukašenka víťazom prezidentských volieb z 9. augusta. Hlasovanie podľa opozície sprevádzali podvody a oficiálny výsledok neuznala Európska únia ani napríklad Spojené štáty. Lukašenko v čase najsilnejších demonštrácií sľúbil, že odstúpi, ale až po schválení zmeny ústavy, ktorá by mala oslabiť právomoci prezidenta v prospech parlamentu. Opozícia však požadovala ako prvý krok odchod Lukašenka.
Veľmi skoro prídu iní
"Ako možno odísť do dôchodku a zaoberať sa niečím iným, to si zatiaľ nepredstavujem. To neznamená, že sa budem kŕčovito držať tohto (prezidentského) kresla. Nie. Po mne prídu iní ľudia, dokonca veľmi skoro. Len si nerobte starosti ohľadom načasovania," vyhlásil autoritársky bieloruský vodca, ktorý v krajine drží moc pevne v rukách už od roku 1994 a je označovaný ako "posledný diktátor v Európe". Podľa neho je teraz 15 až 20 osôb, ktoré by mohli na jeho miesto nastúpiť.
Na tlačovej konferencii tiež tvrdil, že nie je žiadny diktátor, pretože nikdy nikomu nič nenariaďoval, a že len bráni Bielorusko pred sprisahaním jeho protivníkov. Uisťoval tiež, že prezidentské voľby vyhral poctivo.
Lukašenko tiež povedal, že ústavná komisia, ktorá pripravuje doplnky a zmeny v základnom zákone, už ukončila prvú etapu svojej práce. Komisiu, ktorá má 36 členov, Lukašenko vytvoril prezidentským dekrétom v marci. V júli bol uverejnený základný návrh zmenenej ústavy. V ňom sa okrem iného obmedzuje zvolenie jednej osoby vo funkcii hlavy štátu v priamych voľbách na maximálne dve päťročné obdobia. Zakotvené má byť obmedzenie práva prezidenta rušiť rozhodnutie vlády a vydávať dekréty aj odvolateľnosť najvyššieho predstaviteľa za stanovených podmienok.
Lukašenko však koncom júla vyhlásil, že uvedený návrh nie je dobre pripravený a vrátil ho na dopracovanie. Keď bude s konečným návrhom spokojný, bude dokument, najneskôr vo februári, predložený na schválenie referendom. Dnes v tejto súvislosti okrem iného spomenul, že je za to, aby po vzore Ruska bolo národné právo nadradené právu medzinárodnému.
Moskvu požiadal o odklad
"Akcia skôr pripomína dlhý monológ: prvých 40 minút Lukašenko neodpovedal na žiadne otázky, ale len hovoril, čo chcel, a od 41. minúty prezidentovu reč pravidelne prerušujú otázky od spriaznených médií," napísala o niekoľkohodinovej "tlačovej konferencii" stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe.
Upozornila, že ani v oficiálnych vládnych dokumentoch nevyzerá situácia krajiny tak ružovo, ako ju vykresľuje Lukašenko: štátny dlh sa od začiatku roka zväčšil o približne 600 miliónov dolárov (510 miliónov eur) a k začiatku apríla dosiahol 23,7 miliardy dolárov. A rezervy krajiny sa len za jún stenčili o 4,6 percenta. Problémy v ekonomike čiastočne súvisia s pandémiou, ale aj s politickou krízou. Dlh vznikol dávno, ale podľa expertov problém tkvie v tom, že ho krajina spláca na úkor rezerv, dodala BBC.
Sám Lukašenko dnes uviedol, že Minsk požiadal Moskvu o odklad v splatení miliardovej pôžičky a že požiadal o nový úver.