Dohoda z Dauha vydláždila Talibanu cestu k moci v Afganistane, domnieva sa francúzsky analytik Georges Lefeuvre z Inštitútu pre medzinárodné a strategické vzťahy (IRIS). Radikálnemu islamistickému hnutiu Taliban pre ovládnutie krajiny v podstate zostáva dobyť už len hlavné mesto Kábul, situáciu však bude mať o poznanie ťažšiu než v 90. rokoch.
Mesto je podľa Lefeuvra výrazne väčšie, jeho obyvatelia mladší, vzdelanejší a s prístupom k informáciám a sociálnym sieťam. Pre Taliban bude podstatne ťažšie ich presvedčiť alebo premôcť ako v roku 1996, uvádza denník 20 Minutes.
Zvolili inú stratégiu
Taliban sa v posledných dňoch zmocnil viac ako polovice provinčných metropol a kontroluje väčšinu severu, západu a juhu krajiny. Podľa Lefeuvra tentoraz islamisti zvolili inú stratégiu v porovnaní s obdobím 1994 až 1996. Na jej prípravu mali niekoľko mesiacov od oznámenia západných spojencov o stiahnutí ich vojsk.
Rozdelenie síl v Afganistane k 12. augustu, keď Taliban držal ešte len 12 provinčných centier, aktuálne ich už má v moci 18, v porovnaní s aprílom. Vládne regióny sú modrou, Taliban červenou a sporné oblasti ružovou:
Zatiaľ čo v deväťdesiatych rokoch Taliban začal obsadením juhu a východu krajiny, kde žijú prevažne Paštuni, z radov ktorých je aj väčšina pôvodných členov Talibanu, tentokrát sa hnutie rozhodlo vydať sa najprv do oblastí, ktoré im primárne toľko naklonené nie sú. Na severe žijú najmä Uzbeci, Tadžici a Turkméni a dal sa preto očakávať väčší odpor. Paštunské provincie sú v tejto chvíli posledné, ktoré Taliban oficiálne nedobyl, povedal Lefeuvre stratégiu stanici France info.
"Pod kontrolou štátu zostáva už len stred Afganistanu. Zvyšok, paštunskeho osídlenia na východe a na juhu, odkiaľ pochádzajú členovia Talibanu, je už takmer ich," uviedol Lefeuvre.
Postup Talibanu Afganistanom je podľa Lefeuvra okrem niekoľkých významných ozbrojených stretov hladký a rýchly, v 80 percentách sa afganská armáda vzdáva bez boja. Vládne jednotky sú menej početné a sú od seba vzdialené, čo prispieva k obavám vojakov, myslí si Lefeuvre. Ich zbrane a vybavenie, ktoré im poskytli Američania, padajú do rúk Talibanu. V nedeľu, po ovládnutí mesta Zarandž, usporiadali islamskí bojovníci spanilú jazdu na amerických vojenských vozidlách Humvee.
Niektorí kmeňoví vodcovia pred rokovaním s Američanmi dávajú prednosť dohode s Talibanom, pretože sa im predstavitelia hnutia zdajú byť bližšie a majú pocit, že sa s nimi v budúcnosti vždy nejako dohodnú, tvrdí Lefeuvre. Povesť spojeneckých aj afganských vojakov v posledných rokoch tiež utrpela, pretože po výraznom zoštíhlení zahraničného kontingentu v roku 2014 sa útoky proti Talibanu odohrávali najmä zo vzduchu, čo spôsobilo početné civilné obete.
Šaría ich nešokuje
Pre miestnych obyvateľov, z ktorých 75 percent žije na vidieku skôr tradičným spôsobom života, nie je zavedenie islamského práva šaría, ako chce Taliban, nijako šokujúce. Islamistický právny poriadok budí obavy najmä medzi vzdelanejšími a modernejšími obyvateľmi väčších miest, povedal Lefeuvre denníku 20 Minutes. V roku 1996 žili napríklad v Kábule dva milióny prevažne starších obyvateľov, dnes má mesto päť miliónov obyvateľov a zhruba polovica má menej ako 30 rokov.
"Dohoda z Dauhy vydláždila cestu pre Taliban: Amerika je v teréne bezmocná, NATO je nútené odísť. Toto nie je mierová dohoda," je presvedčený Lefeuvre a naráža tak na dohodu z februára 2020, ktorá podľa neho jednoznačne vyznieva v prospech Talibanu, ktorý získal mnohé záruky výmenou za bezvýznamné podružné prísľuby.
Americký prezident Donald Trump v decembri 2018 oznámil zmenšenie vojenského kontingentu v Afganistane na polovicu do troch mesiacov, v čom videl svoju príležitosť na uchopenie moci Taliban, ktorý v rokoch 1996 až 2001 vládol v troch štvrtinách krajiny. Podľa Lefeuvra bolo jasne vidieť, že Trump chce len dostať domov svojich vojakov, aby vylepšil svoj obraz pred prezidentskými voľbami. Američania sa v dohode zaviazali prepustiť 5 000 väznených bojovníkov Talibanu a v mene 39 spojeneckých krajín sľúbili stiahnutie všetkých zahraničných vojsk z Afganistanu. Výmenou mal Taliban nechať vojská odísť, čo Lefeuvre považuje za drobný ústupok.
Tento týždeň v pondelok prezident Afganistanu Ašraf Ghaní (na snímke) pozval na schôdzku do prezidentského paláca vojenského vodcu z radov mudžahedínov, ktorí úspešne bojovali proti sovietskej armáde a dodnes majú početné súkromné milície. Ghaní im podľa Lefeuvra sľúbil zbrane, pokiaľ budú bojovať proti Talibanu. Títo vojnoví vodcovia však rozhodne nie sú jednotnou národnou armádou a ich zapojenie má veľmi rozličné motivácie, často nezlučiteľné. V roku 1992 tieto nezhodli uvrhli krajinu do občianskej vojny, pripomína analytik.
Jedným z mála kladov súčasnej situácie je podľa neho premena Talibanu, ktorý už nie je len radikálnym hnutím bojovníkov, ale aj diplomatickou silou so zastúpením v niekoľkých krajinách a partnerom pri mnohých rokovaniach. Podľa Lefeuvra preto nie je v záujme hnutia, aby jeho ľudia unášali ženy a nútili ich k svadbám alebo aby popravovali zajatcov na dobytých územiach. Naopak sa hnutie najskôr bude snažiť postupovať metódami, ktoré budú pre medzinárodné sily podstatne prijateľnejšie, aby mohlo byť v budúcnosti rovnocenným partnerom pre rokovania.