Muhammad, utečenec z Afganistanu, podáva malú porciu mäsa a ryže zahalenej žene a ich deťom. Poludňajšie slnko páli a jedla je, ako vždy, nedostatok. V inej časti záchytného tábora Moria na gréckom ostrove Lesbos je niekoľko vyhorených prepravných kontajnerov a nová, dvakrát oplotená budova pre údajných výtržníkov. Zlé životné podmienky a pomalý postup gréckych a európskych orgánov v riešení registrácie azylantov vyústil minulý mesiac v nepokoje, napísal denník Financial Times.
"Tu je najhoršie, že nemáme čo robiť. Žiadny basketbal, či futbal, žiadna príležitosť naučiť sa jazyk" povedal Muhammad, ktorý pracoval v garáži v Iráne predtým, než sa rozhodol ísť do Turecka a potom sa preplaviť do Grécka. "Ja sa napríklad hrám hry na mobile, ale niektorí ľudia tu sa len hádajú" dodal.
Symbol frustrácie
Moria sa stala symbolom rastúcej frustrácie žiadateľov o azyl v Grécku, ktorí sa ocitli v krajine zmietanej krízou. Grécko má málo finančných prostriedkov na riešenie situácie a dúfa, že títo ľudia budú presídlení do bohatších krajín, ktoré teraz oveľa častejšie utečencov odmietajú.
V marci Európska únia a Turecko uzavreli prelomovú dohodu, ktorá má za účel zmierniť príliv migrantov do krajín EÚ. Avšak táto dohoda je pre Grécko zároveň príkorím, keďže noví prisťahovalci sú umiestnení do záchytných táborov na gréckych ostrovoch medzitým, čo grécke úrady posudzujú či majú byť vrátení.
Zlý odhad
Akcia, ktorá má za účel "predregistrovať" takmer 60-tisíc potenciálnych azylantov rozmiestnených do tridsiatich provizórnych táborov už trvá štyri mesiace a má byť ukončená v auguste. Avšak celá operácia bude pravdepodobne trvať oveľa dlhšie, možno aj rok, keďže registrácia sa posudzuje na základe jednotlivých prípadov.
Tábor Moria je obohnaný ostnatým drôtom a kedysi býval vojenskou základňou. V súčasnosti tu žije okolo 30-tisíc ľudí, ktorí bývajú v stanoch a prepravných kontajneroch. Vody a elektriny je nedostatok. Mnoho žiadateľov o azyl je afganského, marockého a iránskeho pôvodu a tak je pravdepodobné, že budú klasifikovaní ako ekonomickí migranti a vrátení späť do vlasti.
"Grécki policajti zle odhadli počet ľudí v tábore a tak tu máme málo jedla" uvádza Juan Carlos Gavez zo španielskej charitatívne organizácie SOS Remar. Medzitým dobrovoľníci roznášajú chlieb a ovocie hladným chlapcom v tábore.
Minimálne mesiac
Moria je uzavretý tábor, len málo charít a dobrovoľníkov tam má povolenie pracovať, návštevy sú zakázané. Novoprichádzajúci z Turecka, vrátane mladistvých bez sprievodu, bývajú zadržaní v takomto tábore najmenej po dobu jedného mesiaca.
Začiatkom týždňa prepukli nepokoje v ďalšom záchytnom tábore na ostrove Leros. Nespokojní obyvatelia tábora sa stretli s ťažkoodencami. Stretu predchádzala demonštrácia za urýchlenie registračného procesu.
"Je nemožné stanoviť presný harmonogram na posúdenie všetkých žiadostí" povedal Epaminondas Farmakis, výkonný riaditeľ gréckej charitatívnej organizácie Solidarity Now, ktorá je financovaná miliardárom Georgeom Sorosom. "Je tu mnoho komplikovaných prípadov a grécke úrady majú nedostatok pracovných síl. Situácii tiež nepomáha fakt, že mnoho miestnych pracovníkov je preložených inam do Európy a nemáme za nich náhradu" dodal.
Pokles o 90 percent
Prílev migrantov do Grécka sa zmiernil potom, čo EÚ a Turecko uzavreli dohodu, ktorá umožní navrátenie migrantov výmenou za to, že Turecko bude mať s Európou bezvízový styk a tak sa budú Turci môcť voľne pohybovať v schengenskom priestore. Podmienkou je však, že Ankara reformuje svoje zákony týkajúce sa terorizmu, aby vyhovovali európskym normám.
Počet nových migrantov na Egejských ostrovoch výrazne klesol. Medzitým, čo od apríla do júla roku 2015 sa ostrovy stretávali s prílivom asi 62-tisíc osôb, v tomto roku v rovnakom období počet osôb klesol na 6 300.
Grécke úrady naďalej zaujímajú voči dohode negatívny postoj a tvrdia, že Turecko nemôže byť považované za bezpečnú krajinu pre všetkých migrantov. Ministerstvo migrácie od 20. marca do Turecka vrátilo menej ako 500 migrantov.
Bezbranné osoby
Jedným z hlavných dôvodov, prečo počet deportácií je tak malý je, že väčšina terajších migrantov sú ženy, deti a staršie osoby a sú chránení podľa medzinárodného práva ako bezbranné osoby. Úrady na Lesbose a medzinárodné charitatívne organizácie im poskytujú bezpečné ubytovanie.
"Cítime sa tu bezpečne. Je tu veľa dobrovoľníkov, aktivity pre deti a ja mám hodiny angličtiny." hovorí Suha Nadžarová zo Sýrie, ktorá žije v hoteli, ktorý bol premenený na ubytovňu a je prevádzkovaný kresťanskou charitou Caritas.
Pani Nadžarová, ktorá je matkou štyroch detí, povedala, že v záchytnom tábore Moria bola napadnutá počas prvej noci. Má strach z toho, že až dôjde na presídlenie, európske krajiny, do ktorých by chcela, ju už neprijmú. Chcela by emigrovať do Kanady. "Chcem len, aby moja rodina žila v bezpečí" dodala.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
