Región Ukrajiny, Bieloruska a Moldavska sa neintegruje do európskeho priestoru. Akoby uviazol na polceste. Integrácia Ukrajiny a Moldavska je skôr politická a na rozdiel od bývalej strednej Európy je ich úloha v západnom svete periférna. Bielorusko zostane v eurázijskom priestore, ale musí zmeniť svoj hospodársky model.

Pár otázok na úvod
Uskutočňujú sa v krajinách postsovietskej oblasti štrukturálne zmeny alebo majú väčšiu váhu väzby z minulosti a zemepisné danosti? Majú tieto krajiny vnútornú dynamiku, ktorá by dokázala nadviazať na vonkajšie snahy Západu o priblíženie? Odpovede na tieto otázky hľadal rok a pol poľsko-slovensko-maďarský výskum financovaný Medzinárodným vyšehradským fondom a holandskou vládou.

V spolupráci s inštitúciami troch krajín, Bieloruska, Moldavska a Ukrajiny, sa zameriaval na strojárstvo a energetiku. Dve dôležité priemyselné odvetvia, ktoré predstavujú vážnu štrukturálnu výzvu. Vedúcim maďarského tímu bol András Deák, spolupracovník Ekonomického a regionálneho vedeckého výskumného centra Ústavu svetového hospodárstva Maďarskej akadémie vied. Teda je kompetentný vyjadriť sa k výsledkom tohto výskumu aj trendom v tomto regióne.

Strojárstvo a energetika
V roku 2013, poslednom „roku mieru“ v postsovietskej oblasti, tvorili strojárstvo a energetika významnú časť hrubého domáceho produktu všetkých troch krajín. Napríklad v Bielorusku strojárstvo predstavovalo takmer pätinu a energetika pätnásť percent HDP. Na Ukrajine v oboch prípadoch okolo desiatich percent.

Tieto dve odvetvia sú teda pre tri krajiny tohto regiónu z hľadiska zamestnanosti, vývozu a makroekonomiky v podstate rozhodujúce. Ďalším spoločným rysom oboch obrovských postsovietskych odvetví je, že majú väzby takmer výhradne na Rusko. Ide totiž napospol o produkty vyvinuté v rámci zaostalých...