Nebezpečenstvo skryté v dunách roky prirába starosti miestnym beduínom a v posledných rokoch tiež pomáha teroristom. Džihádisti z Islamského štátu a ďalší extrémisti míny skupujú a vyrábajú z nich vlastné výbušné zariadenia.
Na severe Egypta podľa odhadov stále zostáva až 17 miliónov nevybuchnutých mín, ktoré tu ležia od konca 2. svetovej vojny. Smrtonosný odkaz tu zanechala armáda nemeckého generála Erwina Rommela, ale aj britské a talianske vojská.
Pozostatky vojny sa tu pripomínajú neustále. Od roku 2006 míny zabili najmenej 150 beduínov. V poslednej dobe sa mínové polia v pobrežnom páse púšte severozápadného Egypta dostali do hľadáčika Islamského štátu a ďalších džihádistických skupín.
Egyptské úrady pred časom informovali, že islamisti používajú súčiastky z tunajších mín pri výrobe vlastných improvizovaných výbušných zariadení.
Využívanie zúfalých beduínov
"Registrujeme najmenej desať prípadov, keď ozbrojenci z radov teroristických organizácií využili staré míny," uviedol pre server Newsweek Fathi el-Šázlí, bývalý veľvyslanec Saudskej Arábie v Egypte, ktorý svojho času viedol program na likvidáciu min z 2. svetovej vojny.
Prvý útok za použitia súčiastok z mín podľa neho vykonali extrémisti v roku 2004, kedy v hoteli Hilton v meste Taba na Sinaji zavraždili 34 ľudí.
Experti v súvislosti s využívaním starej munície a mín zmieňujú najmä džihádistickú skupinu Ansár Bajt al-Maqdis pôsobiacu na Sinajskom polostrove, ktorá v roku 2014 sľúbila vernosť Islamskému štátu.
Vykopávanie starých mín je extrémne nebezpečné. Džihádisti preto využívajú služby miestnych obyvateľov, ktorí mínové polia dobre poznajú. Zneužívajú aj ich zúfalú životnú situáciu. Dobre viditeľné je to v dedinkách okolo mesta Mersa Matruhh, ktoré sa nachádza asi 200 kilometrov od hraníc s Líbyou.
Dedinčania žijú v chudobe a predaj nevybuchnutých min považujú za jeden z mála zdrojov obživy. "Robia to preto, že nič iného nemajú," tvrdí Abdul Monejn Waer, ktorý v detstve prišiel pri výbuchu míny o tri prsty a teraz sa snaží bojovať za ich odstránenie pri El Alameine, kde sa za 2. svetovej vojny odohrali dve kľúčové bitky.
Mínové diaľnice pre džihádistov
Egyptské mínové polia skrývajú aj ďalší veľký problém. Uľahčujú infiltráciu džihádistických bojovníkov, ktorí do krajiny prichádzajú z Líbye. Ozbrojenci si najímajú miestnych sprievodcov, ktorí ich bezpečne prevedú skrz mínové polia, kam sa egyptské bezpečnostné zložky neodvážia.
Egyptská vláda o nebezpečenstve mín vie a v posledných rokoch sa snaží urýchliť ich odstránenie. Od roku 1981 boli podľa vládnych údajov deaktivované tri milióny mín a vyčistených 240 tisíc hektárov krajiny. Úrady tvrdia, že do troch rokov zlikvidujú aj zostávajúce míny.
Pre väčšinu dedinčanov a beduínov by však zodpovednosť mal niesť niekto iný. Problém by podľa nich mali riešiť tí, ktorí míny do Egypta pred desiatkami rokov priviezli.
"Oni od toho dávajú ruky preč. Nemôžu ale predsa len tak prísť a potom zase odísť," tvrdí Ahmed Amer, riaditeľ organizácie Land Mine Survivors Association, ktorá pomáha obetiam mín. Spoluprácu by podľa neho malo ponúknuť Nemecko i ďalšie štáty, ktoré sa zúčastnili bojov v Egypte počas 2. svetovej vojny.
Egypt nie je jediným štátom, kde extrémisti využívajú zbrane z 2. svetovej vojny. V Iraku pri mŕtvom bojovníkovi Islamského štátu kurdskí vojaci našli britskú pušku Lee-Enfield No. 4 Mk. I. V Mali objavili pod zemou do desaťtisíc starých zbraní európskeho pôvodu. Videá z bojísk v Sýrii ukazujú, že povstalci disponujú najmenej jednou húfnicou z 2. svetovej vojny.