Na hraniciach medzi Slovinskom a Chorvátskom zomreli desiatky zvierat. Podľa ochrancov zvierat môže mnohým druhom hroziť v tejto oblasti vyhynutie, píše portál iDnes.cz.
Slovinské ostnaté drôty a vysoké bariéry z veľkej časti stoja na migračných trasách zvierat, čo môže mať podľa štúdie zverejnenej v magazíne PLOS Biology ďalekosiahle následky.
„Pre populáciu rysov to môže byť posledná rana, ktorá tento druh pošle do špirály vyhynutia,“ uvádza štúdia. Túto mačkovitú šelmu znovu vypustili do Dinárskych hôr v roku 1973, píše server The Guardian.
Another hind died in slow agony trapped in PM @MiroCerar's razor wire fence "protecting" #Slovenia. #refugeeswelcome pic.twitter.com/1HUBUNkSPT
— Branko Obradovic (@BeingBranKOd) 19. apríla 2016
Podľa aktivistov sú v ohrození aj miestne populácie medveďov a vlkov. Najčastejšie v ostnatých drôtoch, ktoré sa tiahnu pozdĺž hraníc, končí vysoká zver. Podľa oficiálnych štatistík sú to desiatky prípadov, miestni však tvrdia, že mnoho incidentov úradom uniká.
Najväčším problémom je, že ostnaté drôty od minulej jesene zarástli do vegetácie. Zvieratá ich teda uvidia až na poslednú chvíľu. Keď sa z nich pokúšajú dostať, spôsobia si smrteľné zranenia.
Šéfka úradu pre biodiverzitu chorvátskeho ministerstva životného prostredia Zrinka Domazetovićová pripomína, že prípady, keď zviera zomrie v ostnatých drôtoch, sú len zlomkom z možných dopadov na životné prostredie. Vymieranie určitého druhu totiž môže rozhodiť rovnováhu lokálnych ekosystémov.
Neprekonateľná prekážka
Podľa hovorcu chorvátskej vlády bolo vybudovanie plotov a bariér na hraniciach unáhlenou reakciou srbskej vlády. „Pre divú zver, ktorá žije pri hraniciach, sú ostnaté drôty neprekonateľnou prekážkou. Mnoho z nich utrpí každý deň smrteľné zranenia. Ak tu ploty vydržia desať rokov alebo viac, ich negatívny vplyv sa prejaví deštrukciou genetického kódu zvierat,“ myslí si.
Slovinsko vybudovalo 180 kilometrov dlhý plot na hranici s Chorvátskom minulý rok, ako reakciu na silnejúcu utečeneckú krízu. Migranti zo Sýrie, Iraku a Afganistanu takzvanou balkánskou trasou putovali ďalej do Európy. Utečenecká vlna v regióne v posledných mesiacoch poľavila. Snahy o bezpečnosť hraníc Slovinska však pokračujú.
Plán na rozšírenie plotu
Hovorca slovinskej vlády k tomu uviedol: „Viac ako 57 tisíc utečencov je stále v Grécku, situácia v Turecku je po pokuse o prevrat neistá. Politická kríza zmieta aj Macedónsko, rastie počet utečencov v Srbsku. Zvyšuje sa tiež počet utečencov, ktorí do Európy cestujú cez Stredozemné more.“ Oznámenie vlády je teda jasné: utečenecká kríza je stále tu, opatrenia na hraniciach stále majú zmysel.
Už v decembri minulého roka slovinská vláda predstavila plány na prípadné rozšírenie plota po celej dĺžke hraníc s Chorvátskom, ktorý by mal dĺžku 670 kilometrov. Výskumníci z univerzity v Ľubľane majú informácie, že pozdĺž hraníc sú pripravené ostnaté drôty, ktoré môžu byť kedykoľvek vztýčené pri ďalšom stupňovaní utečeneckej krízy.
Slovinská vláda svojím zámerom podriaďuje všetko. V parlamente sa teraz debatuje o dodatku k zákonu o ochrane hraníc. Návrh počíta s tým, že by výstavba plotov nemusela spĺňať normy o ochrane životného prostredia.