Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
19.08.2016, 12:10

Sibírsky permafrost ukrýva smrtiace vírusy, otepľovanie ich môže oslobodiť

Nedávny prípad antraxu odhalil svetu nebezpečenstvo, ktoré predstavuje topenie sibírskeho permafrostu.

Sibírsky permafrost ukrýva smrtiace vírusy, otepľovanie ich môže oslobodiť
Zdroj: Flickr

Večne zmrznutá pôda v sebe ukrýva obávané choroby a odmäk by mohol zo zimného spánku prebudiť aj pravé kiahne. V Rusku sa pritom otepľuje 2,5 krát rýchlejšie ako vo zvyšku sveta, napísala agentúra AFP.

Prepuknutie antraxu (sneti slezinovej) na severosibírskom polostrove Jamal na konci júla usmrtilo dvanásťročného chlapca a desiatky ľudí museli byť hospitalizované po tom, čo sa smrtiace baktérie v oblasti objavili prvýkrát po 75 rokoch. Podľa vedcov sa do ovzdušia dostali z rozmrzajúceho tela soba, ktorý na následky antraxu uhynul pred desiatkami rokov. Rýchlo sa šíriace výtrusy potom začali decimovať celé stáda.

"Či sa môže takýto proces zopakovať? Samozrejme," varoval na nedávnej tlačovej konferencii Boris Kerchengolc, bádateľ z ruského Ústavu pre biologické problémy permafrostu.

Teploty na polostrove Jamal v júli prekročili sezónny priemer o celých osem stupňov Celzia a priblížili sa k tropickej tridsaťpäťke. "Ide o bezprecedentnú anomáliu. Bavíme sa o oblastiach za polárnym kruhom," upozorňuje Sergej Semionov, riaditeľ ruského Ústavu pre globálnu klímu.

Antrax pritom nemusí byť poslednou skrytou hrozbou. "Na severe sú tiež zvyšky pravých kiahní z konca 19. storočia a vedci novo v mamutej koži objavili neznáme 'obrie vírusy'," vysvetľuje námestník riaditeľa ruského Výskumného ústavu pre epidemiológiu Viktor Malejev. "Myslím, že klimatické zmeny nám ešte pripravia poriadne prekvapenie. Nechcem nikoho strašiť, ale musíme byť pripravení," hovorí.

Podľa Malejeva by mohla prepuknutie antraxu zmierniť plošná vakcinácia sobov. Od tej sa ustúpilo asi pred desiatimi rokmi kvôli domnelému vymiznutiu nákazy z regiónu.

Ruskí vedci sa sťažujú na to, že namiesto investícií do výskumu klimatických zmien prichádzajú vo vede škrty a peniaze sa míňajú len pri reakciách na mimoriadne situácie. Oceánológ z Ruského hydrometeorologického ústavu Valerij Malinin pripomína rok 2010 a spustenie programu klimatického výskumu potom, čo požiare zoslali na Moskvu dusivý dym. Program bol následne "úplne pochovaný".

"Keď prídu ničivé udalosti, vždy sa hovorí o prevencii, ale akonáhle vášne ochladnú, je všetko zabudnuté," konštatuje Malinin. "Jamal je obyčajné varovanie: príroda sa bude búriť ďalej."

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.