Vplyv ľudstva na našu planétu je podľa vedcov taký veľký, že môžeme hovoriť o konci jednej geologickej epochy – Holocénu. Tú nahradila nová epocha, ktorej pomenovanie vychádza z gréckeho pomenovania človeka anthropos – Antropocén. Charakteristické pre túto éru má byť znečistenie, využívanie plastov, testovanie jadrových zbraní či masívna prítomnosť zdomácnených zvierat.
Vplyv človeka na planétu Zem je taký výrazný, že skupina expertov odporučila počas Medzinárodného geologickému kongresu, ktorý sa v posledných dňoch konal v juhoafrickom Kapskom meste, aby oficiálne vyhlásil začiatok novej geologickej epochy – Antropocénu. Informoval o tom portál The Guardian. Vedecká obec by tak oficiálne ukončila bezmála 12-tisíc rokov trvajúcu predošlú epochu.
Podľa vyhlásenia pracovnej skupiny vedcov môžeme o prechode do Antropocénu hovoriť už niekedy okolo roku 1950. Teda v dobe testovania jadrových zbraní, ktoré spôsobilo zvýšený výskyt rádioaktívnych častíc po celej planéte. Avšak vedci hovoria aj o ďalších charakteristikách, ktoré definujú vek človeka. Napríklad masívne znečistenie životného prostredia plastmi, množstvo odpadu z elektrární, či všadeprítomný betón.
Sme svedkami konca geologického obdobia Holocén, ktoré podľa učebníc trvalo necelých 12-tisíc rokov. Jeho predchodcami boli Pleistocén, ktorý trval až 2,5 milióna rokov a Eocén, ktorý sa „dožil“ až 22 miliónov rokov. Ide tak o najkratšie geologické obdobie a o jeho koniec sa narozdiel od tých predošlých zaslúžil konkrétny živočíšny druh. Človek.
Dožívajúcej epoche vďačíme za stabilnú a relatívne teplú klímu, ktorá pretrvávala od konca poslednej doby ľadovej až dodnes. Práve takýto typ klímy umožnil vznik poľnohospodárstva, vďaka ktorému sa mohol zvierací druh Homo Sapiens rozvinúť až do dnešnej podoby. Podmienky, ktoré v ňom vládli tak umožnili nástup moderného človeka. Toho človeka, ktorý dnes podľa vedcov epochu aj ukončil.
Od polovice 20. storočia totiž ľudstvo začalo planétu výrazne ovplyvňovať a pretvárať svojou činnosťou. Výsledkom je, že sa s našim pôsobením spájajú také fenomény, ako je masívny nárast emisií kysličníka uhličitého, nárast hladiny svetových morí, rozsiahle klčovanie lesov či práve prebiehajúce šieste vymieranie druhov.
Vedci teda tvrdia, že ľudstvo skutočne zmenilo planétu Zem a jej ekosystém natoľko, že Holocén musí ustúpiť Antropocénu. „Pôsobenie človeka na prírodu dosiahlo po 2. svetovej vojne globálny rozsah, a neustále sa zrýchľuje. Oficiálne oznámenie začiatku Antropocénu by nám malo pripomenúť, že ovplyvňujeme životne dôležité procesy planéty negatívnym spôsobom. Stali sme sa novou geologickou silou,“ hovorí klimatológ Alexander Ač.
Dopĺňa, že aj po odznení nášho vplyvu, či už dobrovoľnom, alebo nedobrovoľnom, pretrvá náš odtlačok na Zemi ešte stáročia či tisícročia. „Ak nezmeníme svoje správanie voči prírode, dlho túto planétu obývať nebudeme," dopĺňa Ač.
