Topenie ľadovcov v Grónsku môže spôsobiť, že svetlo sveta uzrie tajná vojenská základňa, ktorá bola za studenej vojny ukrytá pod večným ľadom a ktorá mala americkým raketám umožniť zasiahnuť sovietske územia. Topiaci sa ľad a sneh stekajú v potôčikoch po pozostatkoch tejto arktickej Atlantídy skrytej pod večne zamrznutou pôdou a môžu spláchnuť do oceánu polychlorbifenyly (PCB) a rádioaktívny odpad, napísala agentúra AFP.
"Nikto nepomyslel na to, že by sa základňa dostala na povrch, ale svet sa zmenil," uvádza expert na ľadovce William Colgan.
Podľa štúdie uverejnenej v časopise Geophysical Research Letters by podľa toho, ako sa dnes veci majú, mala byť základňa pozvoľna odkrývaná od roku 2090, hoci jej tvorcovia dúfali, že bude odpočívať pod kryosféru na večné časy.
V roku 1959 vyhĺbil tím technikov americkej armády Camp Century asi 200 kilometrov východe od americkej leteckej základne v Thule. Oficiálne išlo o to, aby boli v Arktíde vybudované výskumné laboratóriá. Boli prerazené tunely, kde sa skrývali výskumné laboratóriá, nemocnice, kino i kostol. To všetko napájal malý jadrový reaktor.
O tri roky neskôr americká armáda zverila svojmu generálnemu štábu projekt Iceworm, podľa ktorého mali byť v rovnakom mieste zriadené galérie a v nich uskladnených 600 balistických striel.
Začalo sa s prácami, ale inžinieri zistili, že ľad je živý, že sa pohybuje a že hrozí zrútenie tunelov. Od projektu sa v roku 1967 ustúpilo. Jadrový reaktor bol vyzdvihnutý, ale odpad tu zostal.
Dnes silnejú hlasy volajúce po vyčistení základne. Avšak náklady na vyhĺbenie večne zamrznutej pôdy a vyzdvihovania odpadu spočívajúceho vo viac ako 30 metroch hĺbky by boli nesmierne.
Podľa Williama Colgan sa nedá robiť nič iné než čakať ... až sa ľady roztopia. Grónsky minister zahraničia Vittus Qujaukitsoq vyhlásil, že je znepokojený a odhodlaný označiť vinníka.
V roku 1951 Spojené štáty a Dánsko, ktorému vtedy Grónsko patrilo, podpísali zmluvu o obrane Grónska, kde ale o týchto raketách nebola ani zmienka. Američania zjavne svojho spojenca zámerne držali v nevedomosti.
Dánsky minister zahraničia Kristian Jensen dal na vedomie, že jeho vláda bude riešiť túto otázku v tesnom dialógu s Grónskom.
Po zverejnení Colganovej štúdie Pentagon uistil, že "uznáva realitu zmien klímy a riziká, ktoré z toho plynú". Spojené štáty budú pokračovať v spolupráci s dánskou vládou a grónskymi úradmi na riešení otázok spoločnej bezpečnosti, uviedlo americké ministerstvo zahraničia.
Vedci, ktorí štúdiu pripravovali, usudzujú, že prípad Camp Century je úplne novým motívom politického napätia vyplývajúceho z klimatických zmien a mohol by byť precedensom.
Poslankyňa za grónsku opozíciu Sara Olsvigová vyjadrila poľutovanie nad tým, že obranná americko-dánska zmluva bola v otázke početných vojenských infraštruktúr zahmlená. "Grónsko nemôže nič robiť pokiaľ ide o dánsko-americké vzťahy ani pokiaľ ide o stanovenie zodpovednosti a asanáciu Camp Century," vyhlásila.
Kristian Hvidtfelt Nielsen z Aarhuskej univerzity usudzuje, že o zodpovednosť by sa mali podeliť Washington s Kodaňou. "Z morálneho hľadiska si myslím, že povinnosť zlikvidovať odpad majú ako Dánsko, tak aj Spojené štáty. Američania základňu postavili a Dáni im k tomu dali povolenie," hovorí.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
