V nedeľu je to presne päť rokov, čo zomrel prezident Václav Havel. Historik Ústavu pre štúdium totalitných režimov Jan Hron teraz v publikácii poskladal dokumenty z doby Havlovho väznenia na prelome 70. a 80. rokov. Dozorcovia budúceho prezidenta nešetrili.
Ten augustový deň, presne o 14.30, nachytá Havla bachar Petr Schoř, ako sa z okna cely snaží dohovoriť sa spoluväzňami kráčajúcimi pod oknom. A zapisuje to do hlásenia.
Súbor bežných väzenských záznamov dokresľuje časť Havlovho života ako väzňa. Dokumenty dal dokopy historik českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov Jan Hron v publikácii Perzekúcia Václava Havla.
"Zborník mapuje príkoria, s ktorými sa musel Václav Havel v období normalizácie vysporiadať. Snažia sa zachytiť všemožnú perzekúciu, ktorej sa na ňom dopustilo štátne zriadenie," hovorí Hron.
Iste, v mierke bohatého a z mnohých uhlov už prebádaného Havlovho života sú hlásenia dozorcov z rokov 1979 až 1983 drobnosťou. Aj tie však vytvárajú obraz všedných väzenských dní nevšedného človeka.
Z hlásení možno vyčítať, že v očiach väzniteľov bol Havel slušný a pomerne introvertný človek. Na druhej strane priemerný pracant. Trestaný bol najmä za snahu o kontakt so spoluväzňami či svetom mimo väzenia. Havlove dni vo väzení sú plné drobného šikanovania zo strany dozorcov.
Rad zdravotných ťažkostí mal Havel práve kvôli opakovanému pobytu vo väzení. V rakúskom Innsbrucku, kde sa potom liečil, na jeho počesť nedávno odliali zvon nesúci jeho meno.