Vo veku 66 rokov zomrela bývalá srbská letuška Vesna Vulovičová, ktorá ako jediná prežila pád lietadla juhoslovanských aerolínií, ktoré sa v roku 1972 zrútilo nad vtedajším Československom. Informoval o tom portál belehradskej televíznej stanice B92.
Podľa médií telo Vulovičovej objavili v jej byte priatelia. Príčina smrti zatiaľ nie je známa, avšak žena pravdepodobne zomrela už pred niekoľkými dňami.
Pri leteckej katastrofe na konci januára 1972 spadlo neďaleko Českej Kamenice dopravné lietadlo smerujúce z Kodane do Záhrebu. Haváriu, pri ktorej prišlo o život 27 ľudí, spôsobil výbuch trhaviny ukrytej v batožinovom priestore.
Podľa záverečnej správy vyšetrovacej komisie menovanej vtedajším československým ministrom dopravy sa lietadlo zrútilo v dôsledku výbuchu časovanej nálože, ktorá bola skrytá v batožine v prednom batožinovom priestore.
Páchateľa útoku sa ale nikdy vypátrať nepodarilo, hoci sa k nemu krátko po čine prihlásili ustašovci, chorvátski odporcovia Titovho komunistického režimu. Ďalšia nepotvrdená teória tvrdila, že lietadlo omylom zasiahla československá protivzdušná obrana.
Vulovičová utrpela rozsiahle zranenia, prežila však a vyslúžila si tak zápis do Guinessovej knihy rekordov. Hovorilo sa vtedy o "zázraku" pri Srbskej Kamenici. Okolnosti prežitia srbskej letušky zostávajú stále nejasné. Po uzdravení Vulovičová pracovala ešte 18 rokov v juhoslovanskej leteckej spoločnosti JAT ako organizátorka leteckej prepravy.
Fakty o páde lietadla v roku 1972 v Československu
Pri nehode lietadla Douglas DC-9 juhoslovanskej leteckej spoločnosti JAT, letiaceho na linke z Kodane do Záhrebu, zahynulo 26. januára 1972 v blízkosti Českej Kamenice na Děčínsku 27 z 28 osôb, prežila iba letuška Vesna Vulovičová.
Vulovičová prežila zrútenie z viac ako desiatich kilometrov (10 160 metrov), čo podľa Guinessovej knihy rekordov predstavuje rekord pri prežití voľného pádu bez padáku. Vtedy dvadsaťdvaročnej rodáčke z Belehradu (narodená 3. januára 1950) Vulovičovej, ktorá pracovala v aerolinkách len rok, zachránilo život to, že sa zakliesnila v zadnej časti lietadla.
Pád trosiek navyše spomalili konáre stromov a prudký svah, do ktorého narazili. Napriek tomu by však mladá letuška zrejme neprežila, keby nedostala rýchlu pomoc. V rýchlo padajúcim súmraku - bolo krátko po piatej hodine popoludní - ju vtedy objavil lesník Bruno Henke, ktorý za vojny slúžil v nemeckej armáde ako medik a našťastie nestratil duchaprítomnosť. "Vraj som volala - bože, ľudia," povedala pred rokmi Vesna Vulovičová, ktorá ale poznala okolnosti nehody len z rozprávania.
Takmer mesiac potom preležala v bezvedomí v českých nemocniciach, najprv v Českej Kamenici, kde ju dostali z najhoršieho. Keď ale po týždni letuška, ktorá si pri páde zlomila obe ruky a nohy, poranila chrbticu aj lebku a potom navyše prežila klinickú smrť, ochrnula na dolnú polovicu tela, previezli ju vrtuľníkom do vojenskej nemocnice v Střešoviciach. Tam už Vesnu koncom februára 1972 mohli navštíviť rodičia a dozvedela sa tiež, čo sa vlastne stalo s lietadlom a kolegami.
Vulovičová si toho veľa nepamätala. "Mesiac mám z pamäte úplne vygumovaný," poznamenala pred rokmi. Naposledy si vraj vybavila to, ako po medzipristátí v Kodani (let mieril zo Štokholmu cez dánsku metropolu a Záhreb do Belehradu) vystriedali ako čerstvá posádka svojich kolegov. Tiež vraj vtedy zahliadla podozrivého človeka, možno atentátnika, ako opúšťa lietadlo.
Podľa oficiálnych výsledkov vyšetrovania nehodu lietadla nespôsobila technická porucha alebo chyba posádky, ale nálož nastražená v jednom kufri. Páchateľa útoku sa však nikdy vypátrať nepodarilo, hoci sa k nemu krátko po čine prihlásili ustašovci, chorvátski odporcovia Titovho komunistického režimu. Radikálni bojovníci za nezávislosť Chorvátska boli začiatkom 70. rokov veľmi aktívni, na konte mali napríklad prepadnutie juhoslovanskej ambasády v Štokholme alebo únos amerického lietadla.
V obave z možného atentátu potom Vesnu, ktorá začiatkom marca 1972 odletela na doliečenie do Belehradu, strážila po celý trojmesačný pobyt v nemocnici ochranka. Vesnino vyliečenie bolo vtedy považované za veľký úspech československého zdravotníctva.
Z fyzických zranení sa letuška vďaka svojej mladosti rýchlo spamätala a psychické následky prakticky nemala. Už necelý rok po tragédii sa chcela vrátiť k lietaniu, vedenie aeroliniek ju ale radšej nechalo na zemi, do roku 1991 mala na starosti predaj leteniek firmám a cestovným kanceláriám. Potom ale odišla, vraj kvôli svojmu ostrému jazyku.
V 90. rokoch neváhala verejne kritizovať nacionalistický režim Slobodana Miloševiča a podporovala demokratické zmeny.
A rázne reagovala v roku 2009, kedy sa znovu vynorili špekulácie o tom, že jej lietadlo nezničila bomba vysoko na oblohe, ale rakety československej armády len pár stoviek metrov nad zemou. Zostrelenie vylúčili aj viacerí odborníci.
Vulovičová, ktorá niekoľkokrát navštívila miesto tragédie, bola od roku 1991 v dôchodku a žila v malom belehradskom byte s dvoma mačkami.