Leonardo Garcia Salmeron pracuje na kávovej farme La Revancha v La Dalia. Kávu zbiera 12 hodín denne, päť až šesť dní v týždni na 202-hektárovom pozemku. Už od svojich šiestich rokov chodieval s rodinou na kávové plantáže. Bolo to jediné, čo vedel.
“Pracovali sme celý deň bez prestávky. Čím rýchlejšie zbieraš, tým viac dostaneš zaplatené. Majiteľom často záleží len na produkcii, nie na právach ich robotníkov. Ale veci sa zmenili, po nástupe Fairtrade. Majiteľ vedel, že ak chce získať certifikát, musí sa niečo zmeniť,” opisuje Leonardo pre portál Justmeans.com, ktorý sa zameriava na články o spoločenskej zodpovednosti firiem.
Iniciatíva na zmenu
Fairtrade býva označovaný ako koncept, ktorého cieľom je boj s chudobou, ale bez robenia charity. Ľuďom by mal umožniť, aby sa uživili vlastnou prácou za dôstojných podmienok.
Rozdielnych, aké poznáme z dokumentov o šití odevov alebo lôpt. Spravodlivý obchod je rozšírený predovšetkým v Afrike, Ázii či Latinskej Amerike. Podľa stránky Fairtrade.org je v súčasnosti viac ako 1,65 milióna férových pestovateľov a 1226 Fairtrade certifikovaných organizácií v 74 krajinách sveta.
Zákazník spozná spravodlivý výrobok predovšetkým pod označením Fairtrade® na obale. O tom či si daný výrobok kúpime alebo nie, mnohokrát rozhoduje cena. Vo všeobecnosti sú Fairtrade výrobky charakteristické vyššou cenou. Časť peňazí sa totiž použije na vyplatenie takzvanej Fairtrade prémie pre producentov a robotníkov. Dostanú teda za tovar viac peňazí.
Sebastien Leclef, bývalý pracovník Fair Trade Advocacy Office, hovorí, že cena fair produktov nie je vždy vysoká. Bežné produkty sú dostupné za prijateľnú cenu a v dobrej kvalite. Rozhodujúcim faktorom je v tomto prípade množstvo daného výrobku. Platí totiž pravidlo, že keď firmy vyrábajú vo veľkom množstve, dokážu stlačiť cenu jedného výrobku nižšie. Okrem toho, niektoré produkty tradičného obchodu sú veľmi lacné, pretože sú vyrábané za nevyhovujúcich podmienok.
Proces certifikácie Fairtrade je veľmi dôkladný a nie je zadarmo. Vyžaduje si čas. Spoločnosť, ktorá chce získať značku Fairtrade potrebuje najskôr prejsť kontrolou vyškolených audítorov. Plnenie štandardov hodnotí spoločnosť Flocert, ktorá po audite posiela hodnotiacu správu s výsledkami. Ak farme alebo organizácii na certifikácii naozaj záleží, ale prvýkrát neuspeje, môže si o certifikát zažiadať opäť a dostane priestor na to, aby odstránila nedostatky. Flocert pracoval podľa poslednej výročnej správy z roku 2015 s 3500 organizáciami, uskutočnili 2411 auditov a našiel 17-tisíc nedostatkov.
Slováci a Fairtrade
Na Slovensku rastie počet predávaných výrobkov s takýmto označením. Organizácia Fairtrade Česko a Slovensko sleduje predaj fairtradových produktov na našom trhu od roku 2014. Slovenské obchody aktuálne ponúkajú 58 značiek, čo predstavuje 289 produktov. Je medzi nimi Tchibo Slovensko, Marks and Spencer, Tesco Stores či od roku 2016 spoločnosť OMV Slovensko s fairtrade kávou.
Riaditeľka Fairtrade Česko a Slovensko Hana Chorváthová uvádza, že najviac sa na našom trhu predáva fairtradová káva. Tvorí až 60 percent celkových objemov výrobkov so známkou Fairtrade. Na Slovensku zároveň záujem o férovú kávu stúpa. Kým v roku 2014 sa jej predalo 33 ton, o rok neskôr až o 35 percent viac. Viac sa v roku 2015 predalo napríklad aj čokolády.
Nech sú už štatistické údaje vysoké alebo nízke, na mieste je položiť si otázku: prečo siahnuť namiesto pásovej výroby po Fairtrade? Aké to má dôsledky, okrem toho, že minieme o niečo viac?
S Fairtrade si farmári dokážu zarobiť na jedlo, kúpiť oblečenie, ísť k doktorovi, ich deti môžu chodiť do školy. Vďaka systému dostávajú farmári tzv. Fairtrade premium. Sú to peniaze, z ktorých môžu postaviť napríklad školu či zdravotnú kliniku.
“Vďaka zapojeniu do Fairtrade International majú pestovatelia viac príležitostí nadviazať obchodné kontakty na odberateľov po celom svete. Pre farmárov je to veľmi dôležité, pretože potrebujú nakúpiť sadenice, investovať do výroby,“ dopĺňa Věra Rohanová zo spoločnosti Fairtrade Česko a Slovensko.
Ak sa rozhodneme kúpiť si výrobok tohto typu, nemusíme automaticky siahnuť po výrobkoch, ktorých hodnota je pre nás pomerne vysoká. Obchodné reťazce ponúkajú aj výrobky s označením UTZ Certified na obale, čo znamená globálny program rozvoja trvalo udržateľného pestovania kakaa, kávy a čaju.
Horká chuť spravodlivého obchodu
Niekedy sa zvykne hovoriť, že niečo je až príliš dobré na to, aby to bola pravda. Brazílski aktivisti v roku 2016 odhalili, že aj certifikované plantáže zneužívajú svojich pracovníkov. Ukazuje to správa spoločnosti Repórter Brasil, ktorá sa venuje sociálnym projektom.
Diať sa tak malo na troch farmách produkujúcich kávu na juhovýchode Brazílie, významnom producentovi kávy. Jedna z nich dodávala svoju kávu do gigantickej potravinárskej spoločnosti Nestlé. Autor správy, André Campos, upozorňuje na to, že pracovníci týchto fariem pracujú načierno a dostávajú mizerný plat.
To, že férový obchod nemusí byť vždy fér, tvrdí aj štúdia nemeckej pobočky organizácie Oxfam s názovom “Trpká pravda o sladkom ovocí”. Podľa tejto správy nemecký obchodný gigant Lidl nepredával iba trvalo udržateľne pestované banány, tak ako tvrdil.
A práve preto vznikla veľká celoeurópska kampaň Make Fruit Fair. Tá upozorňuje na to, že pracovníci mali na banánových plantážach pracovať v nevhodných podmienkach a dochádzalo k porušovaniu ich pracovných aj ľudských práv. “O tom, odkiaľ pochádzajú banány na pultoch menovaného reťazca, rozhoduje materská kancelária v Nemecku. Preto sme túto kampaň zamerali celoeurópsky práve na sídlo v Nemecku. Na Dobrom trhu v Bratislave, ale aj po celej Európe, sme zozbierali celkovo 75-tisíc podpisov online aj offline. Na pohľadniciach ľudia odkazovali, nech si Lidl stojí za slovom a urobí zmeny,“ hovorí Petra Ježeková z organizácie Živica.
Tlak verejnosti napokon prispel k zmene. Dvaja dodávatelia Lidla začali pomaly meniť podmienky ich zamestnancov. Dnes na plantáži Finca Once v Kostarike dostávajú minimálnu mzdu a majú aj zaplatené nadčasy. Počas preletu práškovacích lietadiel nie sú na plantáži. Robotníci na plantáži Matías v Ekvádore dostali zadarmo ochranné pracovné pomôcky a dodržiava sa ochranná doba, kedy sa nesmú vrátiť na plantáž po aplikácii postreku, odkázali z tlačového oddelenia nemeckého Lidla.
Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
