Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
08.02.2017, 07:30

Budeme potrebovať Noemovu archu číslo 2. Časť veľkých miest sa stratí pod hladinou mora

Budeme potrebovať Noemovu archu číslo 2. Časť veľkých miest sa stratí pod hladinou mora
Zdroj: UNICEF

Dokonca aj vtedy, ak sa nám podarí obmedziť globálne otepľovanie na dva stupne Celzia, by sa morská hladina podľa vedcov mohla o pár desaťročí zdvihnúť aj o niekoľko metrov. Pre mestá na pobreží to znamená len jedno - budú musieť vymyslieť, ako svoju infraštruktúru premeniť tak, aby dokázala ustáť priesaky a neskôr i zaplavovanie ulíc. Pokiaľ sa to nepodarí, čaká nás nová vlna migrácie - tentoraz bude dôvodom na útek slaná voda.

Podľa portálu Climate Central zasiahne do roku 2050 zhruba tridsiatku veľkých amerických miest “povodňová kríza”. Do roku 2100 sa na zaplavenie musia pripraviť mestá od Hong Kongu, cez Dháku, po New York. Climate Central odhaduje, že presídliť sa do vnútrozemia bude musieť približne 150 miliónov ľudí.

Hladiny rastú rýchlejšie

Klimatológ Alexander Ač podotýka, že podľa Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu môže hladina oceánov do konca storočia narásť aj o jeden meter. Novšie štúdie však podľa neho poukazujú na možný rýchlejší rast. “Jedna z nich naznačuje, že len samotná Antarktída môže prispieť k nárastu hladiny oceánov až o meter do roku 2100 a o viac ako 13 metrov do roku 2500,” približuje Ač.

Pozrite si v galérii, ako by vyzerala naša planéta po roztopení ľadovcov

Ako dopĺňa, v súčasnosti sa hladina oceánov zvyšuje priemernou rýchlosťou viac ako tri milimetre za rok. “V najbližších rokoch sa rýchlosť nárastu veľmi pravdepodobne zvýši. Keď bola globálna teplota naposledy na približne súčasnej úrovni, hladina oceánov bola vyššia o 4 až 9 metrov,” vysvetľuje Ač.

S.O.S. Potápame sa!

Už dnes pociťujú zmenu klímy najmä obyvatelia tichomorských ostrovov. Najznámejším príkladom krajiny, ktorá vzdala svoj boj s morskou vodou, je súostrovie Kiribati. To tvorí 32 atolov. Predstavitelia ostrovnej krajiny ešte v roku 2012 začali vyjednávať so štátom Fidži vzdialeným 2200 kilometrov juhozápadne od Kiribati o presídlení svojich 350-tisíc obyvateľov.

Pod vodou sa do konca storočia ocitnú aj dovolenkármi vyhľadávané Maledivy. Lenže stúpanie hladiny sa netýka len drobných ostrovov. Problémy začínajú pociťovať aj na americkej Floride, či na západnom pobreží Afriky. “Čoskoro sa budú musieť presťahovať aj obyvatelia niekoľkých dedín na Aljaške," hovorí Ač. 

Jeden z najohrozenejších štátov sveta je však určite Bangladéš. "Je husto osídlený a do polovice storočia v ňom bude musieť svoje domovy opustiť odhadom asi 30 miliónov ľudí," upozorňuje Ač. Až 17 percent územia krajiny totiž bude pod vodou. V Európe je podľa jeho slov najviac ohrozené Holandsko.

Chudobní ťahajú za kratší koniec

Ekológ Lukáš Zorád žil a pracoval niekoľko rokov na pobreží Kene. Pripomína, že zatiaľ čo sa Benátky alebo Amsterdam môžu na zvyšovanie hladiny mora pripraviť a už dnes do protipovodňových projektov investujú milióny eur, chudobné rozvojové krajiny ťahajú za kratší koniec.

“Sú tam omnoho akútnejšie problémy a dlhodobé adaptačné aktivity sa realizujú iba minimálne,” hovorí Zorád. Napríklad v Keni sa to týka Mombasy, druhého najväčšieho mesta krajiny s vysokou hustotou obyvateľstva, ale aj ostrova Lamu, ktorý je zapísaný v svetovom kultúrnom dedičstve UNESCO.

Práve ostrovom Lamu sa zaoberala aj štúdia, ktorá podľa Zoráda hovorí, že môže do konca storočia zmiznúť pod vodou. "Konkrétne projekty, ktoré by chránili obyvateľstvo, však neexistujú. A  pod vodou skončia aj ďalšie vzácne pamiatky. Ruiny svahilského mesta Jumba ruins alebo pomník Vasca De Gamu v Malindi, ktorý výrazne eroduje už dnes,” podotýka ekológ.

Bez obživy

Výrazne teplejší oceán však neznamená len dvíhanie hladiny mora. Spôsobuje problémy aj morským živočíchom a koralom a vplýva na lokálnu faunu a flóru. “Na rozvojových projektoch Človeka v ohrození sme pomáhali miestnym rybárom na pobreží Kene zvyšovať hrádze na ich chovných rybníkoch. Predvlani apríli sme totiž zaznamenali najvyššie prílivy od začiatku merania," približuje Zorád.

Tam, kde sa podľa neho stihli spevniť a zvýšiť hrádze, sa podarilo zachrániť výsadbu rýb a rakov. Ostatné hrádze sa však preliali a tlakom vody pretrhli. A ryby rybárom odplávali do mora.

Ľudia navyše neraz prichádzajú v dôsledku záplav a nedostatočne vybudovanej odtokovej infraštruktúry o domy. “Toto je však skôr dôsledkom toho, ako manažujeme a meníme krajinu. Hovorím o zväčšovaní zastavanej plochy, vyrubovaniu lesov, udupanom prašnom povrchu bez vegetácie a podobne. Takto pozmenená krajina nie je schopná zvládnuť ani bežnú zrážku,” vysvetľuje Zorád.

Boj o priestor

Problém sa týka aj krajín vo vnútrozemí, pretože ľudia budú od oceánov migrovať v stále väčších počtoch a nebudú mať kam ísť - väčšina vhodných území je už obsadených, upozorňuje Alexander Ač.

Hladina oceánov bude navyše narastať aj stovky rokov potom, ako sa prestane otepľovať. Sú za tým vlastnosti vody - predovšetkým jej schopnosť akumulovať teplotu a vplyvom tepla sa rozpínať. Podľa klimatológa ide o jeden z najtrvalejších prejavov otepľovania podnebia. “Nie je možné sa mu úspešne prispôsobovať inak, ako presunom. To bude vytvárať zvýšené riziko lokálnych konfliktov o životný priestor.”

Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov.

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
globalne_loga

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.