Deň potom, čo Taliban v polovici augusta dobyl mesto Mazáre Šaríf, si jeho bojovníci prišli pre Raihaninu šesťročnú dcéru. Vdova, ktorá o manžela prišla vlani rukami Talibancov, vychovávala dieťa ako slobodná matka.
O opatrovníctvo sa po mužovej smrti súdila so svokrom a svokrou. Vyhrala vďaka afganskému občianskemu zákonníku, podľa ktorého si ovdovelá žena mohla dieťa ponechať, ak ho dokáže finančne zaistiť. Keď však mesto ovládli radikáli, začalo sa všetko riadiť podľa nich. Vrátane zákona.
"Deň po páde Mazáre Šaríf do domu môjho otca, kde som žila, prišiel môj švagor s Talibancami, ktorí požadovali, nech im svoju dcéru vydám," opísala Raihana denníku The Guardian. Mala šťastie v nešťastí, nebola s dieťaťom doma. Akonáhle sa o hrozbe dozvedela, vydala sa s dcérkou do Kábulu.
"Chceli mi vziať dcéru. Schovali sme sa do vriec s múkou v zadnej časti kamiónu mieriaceho do Kábulu. Prehovorila som vodiča," uviedla. V Kábule začala obchádzať ambasády. Nakoniec s pomocou sestry žijúcej v Británii získala pre seba a dcéru vízum a odletela do Londýna.
"Po toľkých útrapách sa mi podarilo opustiť Afganistan. Som tak šťastná, že je moja dcéra so mnou," opísala Raihana. Tá sa s ohľadom na bezpečnosť rozhodla nepublikovať svoju pravú identitu.
Slobodné matky prídu o pomoc zvonka
Hoci život slobodných matiek v Afganistane vždy sprevádzala stigma, chudoba či marginalizácia, podľa antropológa Nazifa Šahríního z univerzity v americkej Indiane mali v posledných dvadsiatich rokoch prvýkrát prístup k sociálnym službám, a to hlavne vďaka medzinárodným organizáciám.
"V Afganistane vzniklo množstvo programov pre matky s deťmi, ktoré sa stali obeťami násilia," uviedla pre portál Today Heather Barrová z organizácie Human Rights Watch. "V posledných dvadsiatich rokoch bolo naozaj vzrušujúce vidieť, že ženy majú viac priestoru viesť nezávislé životy," dodala.
Niečo také nebolo za predchádzajúcej vlády Talibanu v rokoch 1996 až 2001 možné. Dievčatá nesmeli navštevovať školy a ženy nemohli pracovať. Na verejnosti museli chodiť zahalené a s mužským sprievodom. Tento fakt ženám znemožňoval zarobiť si vlastné peniaze a osamostatniť sa.
"Aj v posledných dvadsiatich rokoch pretrvávalo veľa praktík poškodzujúcich ženy, napríklad nútené manželstvo, sobáše detí či vydávanie dievčat na účely riešenia rodinných konfliktov," popisuje Barrová. "Pod afganskou vládou sa však situácia postupne zlepšovala. Bolo to pomalé, ale bol to pokrok," podotýka.
"Slobodné matky bez mužských príbuzných, o ktoré by sa mohli oprieť, boli pred rokom 2000 v tej najhoršej ekonomickej situácii, mali naozaj hrozný život," hovorí Šer Jan Ahmadzí, riaditeľ Centra pre afganské štúdia na univerzite v Nebraske. Podľa neho zatiaľ nie je jasné, či sa medzinárodná finančná pomoc k Afghankám v núdzi dostane i teraz.
Taliban sa môže ctiť za "previnenie" manželov
Najväčšie nebezpečenstvo podľa Barrovej hrozí slobodným matkám, ktorým sa deti narodili mimo manželstva. Trest odňatia slobody, ktorý hrozil za nemanželský sex za predchádzajúceho kabinetu, sa totiž pod Talibanom a právom šaría môže premeniť v brutálne bičovanie či ukameňovanie.
V prípade vdov sa podľa Barrovej riziko odvíja od toho, kto boli ich manželia. "S vdovami po bojovníkoch Talibanu môžu radikáli zaobchádzať s láskou, veľkorysosťou a rešpektom. O osud tých, ktorých manželia slúžili v armáde či u polície, sa veľmi obávam," uviedla Barrová.
"Ženy, ktoré sa rozviedli alebo manžela opustili, sú tiež v nebezpečenstve. Taliban nepovažuje za prijateľné, aby žena opustila svojho manžela," opisuje Barrová podľa ktorej to budú radikáli vnímať ako nemorálne správanie.
To je prípad dvadsaťosemročnej Yaldy, slobodnej matky troch detí, ktorá sa v Kábule skrýva pred svojím exmanželom. "Je členom Talibanu a snaží sa mi moje deti vziať. Obkľúčili dom môjho otca, neustále ho obťažujú a opakovane mňa a moje deti prichádzajú hľadať," opísala s tým, že ju manžel roky terorizoval.
"Môj otec sobáš zariadil, keď som mala len štrnásť rokov. Nevedela som o manželstve nič, sama som bola dieťa," opisuje. Krátko po svadbe otehotnela a postupne porodila ďalšie dve deti. Manželstvo opísala ako peklo. Skutočnosť, že manžel patrí k Talibanu, vyšla najavo až po sobáši.
Radikálom sa nedá veriť, hovoria experti
"Nenechal našu dcéru chodiť do školy. Keď som trvala na tom, že tam pôjde, zbil ma opaskom," uviedla Yalda, ktorej meno bolo s ohľadom na bezpečnosť takisto zmenené. Yalda sa od manžela rozhodla odísť v roku 2014, keď nebol doma. S deťmi utiekla do susedného Pakistanu.
Odtiaľ sa však za rodinou rozhodla vrátiť potom, čo jej manžela v Afganistane zadržali a uväznili. Po návrate získala deti do starostlivosti, teraz sa však desí budúcnosti. Podľa The Guardianu sa skrýva a dúfa, že jej žiadosť o víza do USA bude úspešná. Ako by z krajiny odišla, netuší.
Hoci Taliban po prevzatí moci sľúbil, že bude rešpektovať ženské práva a nechá ich pracovať či študovať, Šahríní, Barrová ani Ahmadzí tomu neveria.
"Ak sa bude nová vláda Talibanu podobať tej predchádzajúcej, pravdepodobne sa vrátime do spoločnosti, kde sú ženy považované za majetok mužov, ktorí si s nimi môžu robiť, čo sa im zapáči," uzatvára Barrová.