Po páde režimu Saddáma Husajna sa irackí šíiti po prvýkrát za posledných 25 rokov mohli zúčastniť na púti do svätého mesta Karbalá. Ceremóniou, ktorá dnes vyvrcholí, si pripomínajú jedného z najuctievanejších predstaviteľov islamu imáma Husajna, vnuka proroka Mohameda, ktorý tu v roku 680 zomrel. Počet pútnikov by mohol podľa odhadov dosiahnuť až niekoľko miliónov.
Šíiti predstavujú až 63 percent irackej populácie, počas Saddámovej vlády zloženej prevažne zo sunnitských moslimov ich však vylúčili zo všetkých vyšších funkcií v štáte, ich politických a náboženských vodcov zavraždili a museli čeliť útlaku.
Husajna síce šíiti nenávideli, neznamená to však, že by Američanom dôverovali. Jedným z dôvodov je aj spomienka na rok 1991. Po operácii Púštna búrka prezident George Bush povzbudil Iračanov, aby povstali proti svojmu lídrovi. Šíiti si mysleli, že Američania ich vzburu podporia, nestalo sa však tak. Republikánske gardy rebéliu potlačili, obete v svätých mestách šíitov Nadžáfe a Karbalá sa počítali na desaťtisíce.
Po páde Saddámovho režimu získavajú prívrženci tejto vetvy islamu novú silu. Zakladajú miestne administratívy s cieľom opäť nastoliť poriadok a prevažne na juhu Iraku sa začínajú náboženskí lídri stávať držiteľmi politickej moci. Šíitskú väčšinu zastupuje na politickej scéne Najvyššia rada islamskej revolúcie (SCIRI), ktorá sa popri kurdských stranách považovala za jednu z najdôležitejších opozičných skupín v Iraku. Duchovným vodcom je Muhammad Bakír al-Hakím, ktorý si po založení zoskupenia za hlavný cieľ stanovil pád sunnitského režimu strany Baas a islamskú revolúciu v Iraku.
Aj počas náboženskej ceremónie síce pútnici vyjadrili vďačnosť Američanom za ich novonájdenú náboženskú slobodu, ale zároveň vyzvali Spojené štáty, aby Irak opustili. Podľa spravodajstva americkej stanice CNN bolo často počuť skandovanie "Nie Amerike. Nie Izraelu. Nie diablovi," ktorému kontrovalo "Smrť Amerike. Smrť Izraelu." "Títo pútnici vysielajú Spojeným štátom a koaličným silám veľmi vážne politické signály," povedal reportér CNN. Hovoria: "Ďakujeme za oslobodenie od Saddáma Husajna, ale svoju prácu ste urobili." Šíitskí vodcovia vyzývajú veriacich, aby podporili politický režim zaručujúci slobodu, nezávislosť a spravodlivosť pre všetkých Iračanov pod vládou islamu a vyjadrili odpor proti akejkoľvek zahraničnej vláde. Podobné požiadavky na vytvorenie islamskej republiky podľa vzoru Iránu zazneli v uplynulých dňoch už niekoľkokrát. To sa však nezhoduje s predstavami, ktoré majú o budúcom usporiadaní v Iraku Spojené štáty. V osemdesiatych rokoch sa iracký diktátor Saddám Husajn dočkal americkej podpory, lebo ho Washington považoval za menšie zlo ako iránsky expanzionizmus.
Podľa amerického ministra obrany Donalda Rumsfelda by budúce zriadenie Iraku nemalo byť teokraciou. Na otázku, či Spojené štáty podporia islamskú republiku -- podobnú ako v susednom Iráne -- naznačil, že odpoveď by znela "nie". "Nemyslím si, že by sa to, čo sa deje v Iráne, dalo nazvať demokratickým systémom," povedal Rumsfeld, podľa ktorého by v budúcom Iraku mali byť zaručené práva menšín a náboženských skupín.