V Spojených štátoch prepuklo nebývalé sucho, čo viedlo k obrovskému nárastu cien potravín. Masy ľudí na Blízkom východe závislé od dovozu obilia a ďalších plodín z USA a ďalších krajín globálneho Severu sa pohli. Smerom do Európy. Aj toto je jeden z možných scenárov, ktoré sa spájajú s meniacou sa planetárnou klímou.
„Na rozpútanie potravinovej krízy a hladomoru, povedzme napríklad v arabskom svete, úplne stačí jedno úporné sucho a neúroda v USA, v Číne či Európe,“ vysvetľuje odborník na zmenu klímy Juraj Mesík. Zmena klímy vystavuje čoraz viac ľudí na svete potravinovej neistote.
Zvyšovaním cien sa prehlbuje chudoba a nerovnosť
Podľa informácií Európskeho parlamentu vynakladáme v industrializovaných krajinách na potraviny približne 10 až 20 percent našich výdavkov, zatiaľ čo v rozvojových krajinách je to až 60 až 80 percent. Pre chudobné rodiny v tých krajinách tak znamená aj malé zvýšenie ceny chleba alebo ryže obrovské riziko, že budú trpieť hladom, uvádza OECD.
Ľudia, ktorí trpia nedostatkom a chudobou, utrácajú na potraviny väčšinu svojich príjmov. A ak potraviny zdražejú, ich chudoba sa ešte väčšmi prehlbuje a strácajú prístup ku kvalitným potravinám. Ľudia túto situáciu veľakrát riešia tak, že vynechávajú jedlá alebo siahajú po lacnejších a menej výživných alternatívach, pretože inú možnosť nemajú.
Slovensko patrí ku krajinám, kde na potraviny vynakladáme pomerne menšiu časť našich príjmov. Na nákup potravín z nich míňame zhruba 16 percent. Aj napriek tejto skutočnosti nárast cien potravín ohrozuje istú časť obyvateľstva.
Podľa sociologičky Zuzany Kusej sa zvyšovanie cien potravín na Slovensku dotýka najmä mnohodetných rodín, domácností s jedným rodičom a osamelo žijúcich dôchodcov. „Zasahuje najviac domácnosti s nízkymi a stagnujúcimi príjmami, u nás najmä domácnosti odkázané na dávky pomoci v hmotnej núdzi. Tie sa od roku 2009 valorizovali len jedenkrát a sú nastavené tak nízko, že nepostačujú na nič iné ako na jedlo,“ hovorí Kusá. Základná dávka v hmotnej núdzi predstavuje 61,60 eura na osobu a mesiac.
Za nestabilnými cenami stoja konflikty aj klimatická zmena
Údaje OSN hovoria, že v súčasnosti zaspáva hladných takmer 800 miliónov ľudí. Mnoho z nich okrem hladu trpí aj podvýživou. Podľa minuloročných odhadov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) je 34 krajín, a z toho 27 v Afrike, odkázaných na vonkajšiu potravinovú pomoc. Juraj Mesík potvrdzuje, že v posledných dekádach bývajú hlady a hladomory v dôsledku potravinovej pomoci menej vražedné, no podotýka, že na svete neexistujú také zásoby potravín, ktoré by umožnili zvládnuť veľký regionálny hladomor alebo veľkú neúrodu v kľúčových produkčných krajinách. Napríklad v USA.
Potravinovú bezpečnosť ohrozujú občianske konflikty, extrémne výkyvy počasia, obmedzený prístup k jedlu a napokon zvyšovanie cien potravín. Potravinová pomoc je nevyhnutná najmä v krajinách, kde pretrvávajú konflikty a nepokoje. FAO medzi takéto krajiny radí napríklad Afganistan, Irak, Južný Sudán a Sudán. Ďalšou krízovou krajinou je Sýria, kde občianska vojna výrazne postihla poľnohospodársku výrobu. Produkcia pšenice tu dosahovala v roku 2016 1,5 milióna ton, čo je v porovnaní s predkrízovým obdobím v rokoch 2007 až 2011 o 55 percent menej.
Ďalším faktorom, ktorý stojí za extrémnym kolísaním cien potravín, je klimatická zmena. „Zmeny klímy vždy prispievali a zrejme aj v budúcnosti budú, k nestabilite cien potravín. Suchá alebo naopak záplavy spôsobujú neúrody a tie vytláčajú ceny potravín hore,“ povedal pre HN Globálne Juraj Mesík.
Príkladom z poslednej doby je napríklad Zimbabwe. Sucho negatívne poznačilo úrodu v tejto juhoafrickej krajine, podľa informácií FAO bola pred piatimi rokmi až o 49 percent vyššia. Sucho ovplyvnené meteorologickým fenoménom El Niňo zhoršilo aj podmienky pre dobytok.
Vyššie ceny potravín spôsobené nedostatkom vlahy dnes panujú tiež v Etiópii, Eritrei, Somálsku, Keni, Lesothe a na Madagaskare. Napríklad len v Etiópii vzrástol kvôli nepriaznivým klimatickým podmienkam počet obyvateľov s nedostatočným prístupom k jedlu v priebehu roku 2016 z 2,9 milióna na 10,2 milióna.
Podľa Juraja Mesíka sú klimaticky ohrozené prakticky celé suché subtrópy. Ako príklad uvádza arabský svet, ktorý už dnes dováža vysoko cez polovicu kalórií potrebných na uživenie svojho obyvateľstva a stále v ňom pokračuje explozívny populačný rast. Deficit potravín sa tam tak z roka na rok zhoršuje. „Raz sa táto čoraz napnutejšia struna pretrhne,“ dodáva.
Iným príkladom sú povodne. Napríklad tie v Mjanmarsku v roku 2015 spôsobili rozsiahle škody a znížili produkciu ryže. Zemetrasenie v roku 2015 a povodne v roku 2016 v Nepále takisto spôsobili rast cien potravín a zhoršili potravinovú bezpečnosť regiónu. Z amerického kontinentu zažíva obmedzený prístup k potravinám napríklad Haiti, ktoré znivočil hurikán „Matthew“.
A napokon, svoj vplyv na potravinovú bezpečnosť môže mať aj sťahovanie obyvateľstva. Napríklad v Nigeri žije podľa údajov FAO približne 61-tisíc utečencov z Mali. Tí predstavujú významný tlak na domáce zásoby jedla. Na ázijskom kontinente ovplyvňujú dostupnosť potravín obyvateľov Pakistanu napríklad utečenci zo susedného Afganistanu.
Spätne ovplyvnený globálny Sever
Obrovský počet ľudí sa vplyvom, ktoré prináša klimatická zmena, nedokáže prispôsobiť. Nemajú na to zdroje. To spôsobí, že sa budú snažiť migrovať zo zdevastovaných území neschopných uživiť ich, niekam, kde sa bude dať prežiť.
Juraj Mesík hovorí, že ľudia tak vždy reagovali na prírodné a klimatické katastrofy. V minulosti to však bývali lokálne migrácie a v 21. storočí zažijeme globálnu migráciu, v zásade z juhu na sever. Inak by tomu podľa neho bolo len v prípade veľkej jadrovej vojny, ktorá by vyvolala nukleárnu zimu, pred ktorou by ľudia, pokiaľ by prežili, utekali na juh.
Drobní producenti sú v pluse, najchudobnejší v strate
Rapídne zdraženie potravín dostáva ľudí s nízkym príjmom do obrovských problémov. „Chudobní ľudia v zúfalej situácii môžu byť dohnaní k rôznym násilným činom, no väčšinou ide o individuálne akcie,“ komentuje sociologička Zuzana Kusá. Avšak dodáva, že na to, aby vznikli sociálne nepokoje a nebodaj vojny, je potrebné investovať energiu a zdroje do mobilizovania a organizovania ľudí, do ich vybavovania technikou a technológiami. To sú podmienky, ktoré sa vymykajú možnostiam chudobných ľudí. Preto samotní biedni ľudia nikdy nepokoje a vojny nepodnecujú, ale bývajú využití ako dôvod a použití ako nástroj tými, ktorí vyvolávaním nepokojov a vojen sledujú svoje ciele.
Na rozdiel od bežných ľudí má zvyšovanie cien potravín pozitívny dopad na malých farmárov, ktorým vďaka stabilným vysokým cenám rastú príjmy. Avšak, aby k tomuto mohlo dôjsť, musia mať prístup ku kvalitnej pôde a ďalším prírodným zdrojom, ktoré sú v súčasnosti v nebezpečenstve. Za najviac ohrozené považuje Juraj Mesík poľnohospodársku pôdu a vodu. Rovnako závažné je aj vymieranie druhov a ekosystémov. Pre drobných producentov je podľa OSN rovnako podstatný aj prístup k trhu, vzdelaniu a technológiám, ktorý je vo viacerých krajinách sťažený.
Ilustráciou toho, že kolísanie cien značne ovplyvňuje poľnohospodárov, je aj situácia na Slovensku z 90-tych rokov, ktorú spomína sociologička Kusá. „Otvorenie dovozu lacných potravín a potravinových výrobkov na začiatku 90-tych rokov znamenalo obrovské obmedzovanie zamestnanosti v našom poľnohospodárstve," vysvetľuje sociologička. V tej dobe došlo k strate stotisíc a viac pracovných miest, čo sa podľa nej veľmi tvrdo odrazilo na miere nezamestnanosti v poľnohospodárskych regiónoch a v dlhodobej nezamestnanosti ľudí s nízkou kvalifikáciou. „Táto strata nebola v priebehu 25 rokov kompenzovaná,“ dopĺňa.
Potravinová budúcnosť je ťažko predvídateľná
Svetový potravinový program popisuje zvyšovanie cien potravín ako „tiché tsunami“. Zároveň klimatická zmena predstavuje čoraz väčší tlak na obmedzené zdroje a zvyšuje riziko prírodných katastrof.
Podľa Juraja Mesíka na rozpútanie potravinovej krízy a hladomoru napríklad v arabskom svete úplne stačí jedno veľké sucho a neúroda v USA, Číne či Európe. Zároveň dodáva, že „klimatológia ani meteorológia nedokážu predvídať, kedy k takému suchu dôjde. Môže to byť tento rok, ale možno k nemu nedôjde ďalších desať rokov. Nevieme. Vieme ale, že pravdepodobnosť výskytu extrémnych klimatických udalostí, aj povodní aj súch, s postupom zmeny klímy narastá.“
Členské štáty OSN sa zaviazali v rámci Cieľov udržateľného rozvoja (Sustainable Development Goals), ktoré boli prijaté v septembri 2015, že odstránia hlad, dosiahnu potravinovú bezpečnosť, lepšiu výživu a podporia trvalo udržateľné poľnohospodárstvo. Jedným z hlavných cieľov tejto rozvojovej agendy je tak zamedziť akémukoľvek prejavu hladu, predovšetkým u najohrozenejších skupín, ako sú napríklad deti alebo ľudia žijúci vo vidieckych oblastiach Ázie a Afriky.
Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
