Ľudstvo urobilo v uplynulom štvrťstoročí veľké kroky vpred - ľudia žijú dlhšie, viac detí navštevuje školy a viac ľudí má prístup k čistej vode a hygiene, uvádza včera zverejnená správa OSN o rozvoji ľudstva.
Rozvojový program OSN (UNDP) takúto správu uverejňuje každý rok. Hodnotí v nej rozvoj ľudstva z pohľadu troch hlavných ukazovateľov - ekonomického, ktorý reprezentuje miera hrubého národného dôchodku na jedného obyvateľa, sociálneho, ktorý program meria prostredníctvom zapojenia obyvateľov do vzdelávania a napokon zdravotného, pri ktorom vychádza z priemernej dĺžky dožitia či úmrtnosti detí do päť rokov.
Nejde tak o hĺbkovú sondu, ale o širšiu analýzu, ktorá nezohľadňuje konkrétne ľudské osudy či nerovnosti v rámci krajiny v širšom zmysle slova. Napriek tomuto nedostatku však správa upozorňuje, že sú mnohé veľké skupiny ľudí aj dnes marginalizované.
"Svet prešiel dlhú cestu pri obmedzovaní extrémnej chudoby, zlepšovaní prístupu k vzdelaniu, zdraviu a hygiene a pri rozširovaní možností pre ženy a dievčatá," povedala včera šéfka UNDP Helen Clarková pri prezentovaní správy vo švédskom hlavnom meste Štokholme.
"Avšak tieto úspechy sú iba úvodom k ďalšej, možno väčšej výzve - zabezpečiť, aby mali z globálneho pokroku prospech všetci," pokračovala. Počet ľudí žijúcich vo svete v extrémnej chudobe sa v rokoch 1990-2015 podarilo znížiť o vyše miliardu, hoci globálna populácia v rovnakom období vzrástla z 5,3 miliardy na 7,3 miliardy ľudí, upozorňuje správa.
Úmrtnosť detí do piatich rokov veku klesla v rokoch 1990-2015 na necelú polovicu, z 91 na 43 na každých tisíc živonarodených detí. Najvýraznejšie zlepšenie bolo zaznamenané v krajinách subsaharskej Afriky, uviedla OSN.
Počet ľudí, ktorí majú prístup ku kvalitatívne lepšej pitnej vode, vzrástol v rovnakom období o vyše 2,6 miliardy, čo následne zredukovalo výskyt rizika chorôb, ako je napríklad cholera.
Avšak správa nazvaná Ľudský rozvoj pre každého súčasne pripomína, že tretina ľudstva v roku 2016 naďalej žila na nízkej úrovni ľudského rozvoja. Marginalizované skupiny, ako sú pôvodní obyvatelia, etnické menšiny, utečenci, migranti, ľudia žijúci v odľahlých vidieckych oblastiach, zdravotne postihnutí, ako aj mnohé ženy a dievčatá, v úrovni ľudského rozvoja zaostávajú, zdôraznil UNDP.
Slovensko sa v správe drží na 40. mieste a mierou svojho rozvoja sa radí do skupiny najviac rozvinutých krajín sveta, spolu s Českom, Rakúskom či Nórskom. Zároveň ho takzvaný GINI koeficient, ktorý meria mieru nerovnosti, respektíve rovnosti v krajine - teda rozdielu medzi bohatými a chudobnými - radí medzi najrovnostárskejšie krajiny sveta, spolu s Českou republikou či Slovinskom.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
